veľkú mláku. Ich potomkovia sa na miesta, kde majú svoj korene, vrátili teraz, po sto rokoch. Do Fulianky v okrese Prešov prišli Frank Kuba a Michael Lukachick (Lukáčik) z Utahu v americkom štáte Missouri.
"Dedo Ján Ivanko odišiel prvý raz do Ameriky zhruba v roku 1900. Môj otec sa narodil na Slovensku, vtedy bol dedo doma, ale neskôr vzal súrodencov a vrátil sa naspäť do Spojených štátov, kde zomrel," hovorí Štefan Ivanko z Fulianky, ktorý sa prvý raz vo svojom živote stretol s bratrancami Frankom Kubom (vnuk sestry deda Š. Ivanka) a Michalom Lukáčikom (potomok z vetvy dedovho brata). "Bolo veľmi dojímavé," svorne konštatujú hostia i hostitelia.
Neoddeľovalo ich len more, ale aj politika
Americká anabáza Ivankovcov je pozoruhodná. Pán Ján Ivanko dostal občianstvo Spojených štátov už v roku 1903, odišli za ním piati súrodenci. Dnes je ich potomkov dokopy päťsto. V domovine ostala len jedna vetva rodiny. Neoddeľovalo ich len more, ale aj politika. "Do roku 1953 si strýko Michal dopisoval s otcom. Potom to skončilo, lebo bol totalitný režim a strýkovi sa vracali listy," vraví Š. Ivanko o tom, ako sa na svoju rodinu za morom nemohli nakontaktovať. Na Slovensku nemal ľahký život. Jeho otec Juraj nechcel podpísať vstup do družstva počas kolektivizácie, komunisti ho zavreli. "Otec bol veľký kamarát s gréckokatolíckym biskupom Hilárom Ilkovičom. Zavreli ich spolu. Otec bol zavretý na tri roky v tretej nápravno-výchovnej skupine v Leopoldove. Jeho väzenské číslo bolo 9336. Mimochodom, odnes sme neboli rehabilitovaní," vysvetľuje pán Štefan, ktorý sa chcel vyučiť za automechanika. Nebolo mu to umožnené. Začal preto hospodáriť a práci na domácom hospodárstve sa venuje dodnes. Spolu s manželkou Máriou vychovali Štefana a Helenu, pričom táto generácia už má svoje potomstvo. Práve mladí členovia rodiny "zapríčinili", že došlo k stretnutiu americkej a slovenskej vetvy rodiny.
Do tretice všetko dobré
Dcéra Anna Ivanková s manželom Alanom Bayalinovom začali pátrať. Hľadali cez Červený kríž, Maticu slovenskú i internet. "Ozvali sa nám predtým dve rodiny Ivankovcov, z Chicaga a Pittsburghu, ale ukázalo sa, že ide len o menovcov," dozvedeli sme sa. Do tretice všetko dobré. Toto heslo platilo, na internetovú výzvu zareogovala pani Vargová (pôvodom z Kendíc) a kontaktovala susedovcov Evankovcov. Potvrdilo sa, že sú to oni. Dokazovala to aj svadobná fotografia Štefana a Márie Ivankovcov. "V ´60-tom roku som sa ženil, ani neviem, cez koho sa táto naša fotka dostala do Ameriky. Potvrdilo sa, že sme skutočne rodina," teší sa pán Ivanko, ktorý mal so svojimi hosťami o čom rozprávať. Američania prišli na Slovensko na 10 dní. Priznávajú, že boli skôr vyslaní ako prieskumníci. "Je to nádherné miesto a veľmi príjemní ľudia," zhodujú sa obaja.
Disneyland v Kapušanoch
Počas pobytu pochodili Michal a Frank celé Slovensko, boli v Bratislave, v Tatrách, na Spišskom hrade, v Košiciach, Prešove i v rodných obciach svojich príbuzných. Rodičia Michala Lukačík (53 rokov) je potomkom Michala Ivanka z Fulianky a Zuzany Čižmárovej z Brezovičky. Obaja sa vzali v USA. "Môj dedo Michal umrel, keď mal 83 rokov. Slovensko spomínal každý deň, nebolo však možné, aby sa tu vrátil. Pamätal si skoro všetko, napriek vysokému veku mal jasnú myseľ," spomína M. Lukáčik. Frank Kuba je zasa potomkom Jozefa Kubu z Krivian a Heleny Ivankovej z Fulianky. Taktiež sa vzali v USA. "Keď som bol malý, hovorili mi o Kapušianskom hrade. Predstavoval som si ho v mojej detskej hlavičke ako nejaký Disneyland," smeje sa F. Kuba. Obaja Američania si odnášajú z východného Slovenska nielen množstvo fotodokumentácie, ale aj hlinu na americké hroby svojich rodičov a starých rodičov. Zo Slovenska boli nadšení. "Keď sme tu išli, mali sme isté obavy," priznáva Frank Kuba, ktorý potvrdzuje, že Slovensko je neznáma krajina, o ktorej ani raz nečítal v National Geographic. Z plných supermarketov ničím sa nelíšiacich od tých amerických, boli títo hostia prekvapení.
Misia splnená
Misiu teda dvaja potomkovia Ivankovcov splnili, chystajú sa zvestovať informácie o rodine ďalším a prísť znova. Sú z generácie, ktorá už slovensky nerozpráva, ale čo-to rozumie a do angličtiny sa obom priplichtia šarišské slovíčka. Aj oni predtým pátrali po slovenských koreňoch, ale bez úspechu. Problémom boli staré maďarské či šarišské názvy, ktoré poznali - ako Hamborek (Brezovička), ale aj mäkčene a ďalšie špecifiká. Napokon sa však Ivankoci po sto rokoch sa konečne našli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
