pováľal stromy na ploche 12 600 ha v úseku od Podbanského po Tatranskú Kotlinu. O tom, ako postupuje obnova lesa po tejto nešťastnej udalosti sme sa porozprávali s riditeľom Štátnych lesov TANAPu Petrom Líškom (na snímke).
Ako vyzerajú Tatry rok po kalamite?
Po roku ŠL TANAPu spracovali 77 percent z objemu kalamity, čo predstavuje jeden milión 580 tisíc metrov kubických drevnej hmoty a vyčistená plocha má výmeru okolo 6 960 hektárov. Okrem priameho spracovávanie kalamity postupujú aj ďalšie práce, napríklad čistenie plôch od haluziny ako príprava celého revitalizačného procesu. Momentálne máme vyčistených vyše 2 tisíc hektárov. Na týchto plochách je možné robiť revíziu tohto, čo po kalamite zostalo z mladých porastov a z prirodzeného zmladenia. Na základe toho sú spracované čiastkové projekty revitalizácie, počnúc obnovou lesných porastov, zalesňovaním tam, kde je treba prírode pomôcť, kde je potrebné prirodzené zmladenie. Taktiež v mladých lesných porastoch, ktoré boli kalamitou poškodené, je potrebné vykonať rekonštrukciu, odstrániť to, čo bolo zničené a uvoľniť priestor tomu, čo prežilo a čo je schopné tvoriť základ nového lesa. S týmito rekonštrukciami mladých lesných porastov sme začali v jesennom období, je hotových vyše 160 hektárov. Vzhľadom na vhodné počiase je tento proces veľmi intenzívny, Predpokladáme, že by sme ešte tneto rok mohli prekročiť vyše 200 hektárov. Celkový predpoklad takýchto plôch je okolo 700 hektárov.
Podarilo sa začať už aj s priamou obnovou lesa?
Už na jar boli pripravené plochy, vyše 400 ha, kde sa začalo so sedením - zatiaľ len na redukovanej ploche. Vzhľadom na suché počasie sme so zalesňovaním postupovali menej intenzívne, aby bola väčšia šanca, že sa mladé stromky ujmú. Zalesňovanice práce presunieme radšej do jarného obdobia. Celý proces revitalizácie by mal trvať 10 až 15 rokov, vzhľadom na to, že naším cieľom je vypestovať nový les, ktorý bude priestorov a drevinovo diferencovaný.
Nehrozí teda, že v TANAPe budeme mať opäť "jednoliaty" smrekový les?
Podiel smreka, ktorý sme ako lesníci na tomto území intenzívne znižovali počas 55 rokov existencie TANAPu, by sme radi v obnovnom zastúpení nových porastov znížili na 50 percent. Ďalšiu polovicu chceme nahradiť z ihličnatých drevín borovicou, smrekovcom, jedľou a z listnatých brezou a jarabinou a neskôr cennejšími listáčmi ako je jaseň, javor a čistočne vo východnej časti buk. Drevinové zloženie je podstatné, vplýva na neskoršiu stabilitu lesných porastov.
Stihli ste popri spracovaní kalamity riešiť aj iné úlohy?
Iste, ako príklad uvediem starostlivosť o turistické chodníky, kalamtia zavalila 230 km chodníkov, k augustu boli vyčistené a pre turistov spriechodnené všetky. Pracovali sme aj na obnove vodného režimu, zavalených bolo vyše 150 km vodných tokov, doteraz sme vyčistili 135 km, asi 20 km ostáva nevyčistených z dôvodu nepovolenia výnimky Krajským úradom životného prostredia. Pracovali sme na oprave zničeného informačného systému a zariadení pre návštevníkov ako sú lavičky, odpočívadlá, studničky. Nezabudli sme ani na živočíšstvo, najmä v zime 2005 sme sa intenzívne starali o zver, ktorá bola po kalamtie v značnom šoku a sústredená na plochách tak, že bolo potrebné prikrmovať. Prikrmovanie sme pripravili aj na túto zimu.
S akými najväčšími problémami ste sa - okrem vrtochov počasie - pri spracovanávaní kalamity stretli?
Na začiatku sme si postavili hlavný cieľ a to rýchlosť spracovania. Chceli sme tak eliminovať riziko požiaru a riziko premnoženia podkôrneho hmyzu. Aj čísla ukazujú, že rýchly postup sa nám zatiaľ darí, hoci doteraz nemáme ukončené výnimkové konania na dvanásť percent postihnutej plochy. Je už takmer rok od podania žiadostí, stále nie sú udelené výnimky, nie je rozhodnuté, či sa táto kalamita spracuje alebo nie. To dáva tušiť veľmi veľké riziko premnoženia lykožrúta aj v centrálnej časti Vysokých Tatier. Značnou záťažou pre nás boli podania niektorých mimovládnych organizácií, sťažovali nám prácu v teréne, na tieto plochy boli vydané zákazy spracovania až do doby doriešenia. To nám na začiatku roku veľmi proces spracovania predĺžilo.
Ako vnímate kalamitu rok po, je pohľad na túto udalosť rovnako katastrofický, ako vtedy?
Ľudia, ktorí tu žijú a pracujú si už na nový obraz Tatier zvykli, aj keď v prvé dni to bolo šokujúce. Príroda sa určite spamätá, je veľmi silná. Záleží však od ľudí a nášho vedomostného potenciálu, akým spôsobom jej pomôžeme. Od toho bude závisieť aj rýchlosť spamätania sa. Ak by sme prírodu nechali bez pomoci, kalamitu by sme nespracovali, nastúpi následná veľká lykožrútová kalamita, ktorá by zničila to, čo v Tatrách ešte v živých lesoch zostalo. Trvalo možno 60-70 rokov, kým by sme videli prvé výsledky lesa, ktorý by plnil funkcie, aké človek očakáva. Dovolím si povedať, že primeranou pomocou človeka prírode sme schopní jej pomôcť k spamätaniu o 30 až 40 rokov skôr, ako by to zvládla sama.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
