po ukončení školy však skúšal šťastie aj ako vodič z povolania či opravár strojov. Od roku 2 000 sa však venuje odboru, na ktorý má výučný list.
Práve strojárske povolanie ako frézar, sústružník, obrábač kovov či strojný mechanik sú profesie, ktoré súkromné firmy v Hnileckej doline postrádajú. Situácia je natoľko vážna, že päť firiem spolu s miestnou Spojenou školou s organizačnými zložkami SOU a OA v Prakovciach listom oslovili základné školy a rodičov s cieľom ponúknuť im možnosť vyučiť sa týmto odborom v prakovskej škole. "Naše výrobné firmy pociťujú nedostatok mladých kvalifikovaných pracovníkov v strojárskych profesiách. Rozvoj regiónu celých 50 rokov závisel práve od zamestnanosti a pracovných možností v Prakovciach. Naše firmy by v tom chceli pokračovať, ale bez kvalitných mladých pracovníkov to nebude možné," stojí v liste, ktoré miestne firmy adresovali základným školám.
"Na úrade práce sú síce evidovaní nezamestnaní, ktorí sú vyučení v strojárskych odboroch. Väčšinou sú však bez práce niekoľko rokov. Je tu riziko, že by nezvládli pracovať s novou modernou technológiou," uviedol riaditeľ spoločnosti Prakon, s.r.o., Ing. Jozef Pavlov. V tejto firme riešia problém v rámci absolventskej rekvalifikácie. "Napríklad rekvalifikovali sme gymnazistu na obrábača kovov," vysvetlil J. Pavlov.
Miestna Spojená škola s organizačnými zložkami SOU a OA v Prakovciach síce strojárske odbory v sieti zaradené má, nevyučujú ich z jediného dôvodu, žiaci nemajú záujem. "Poslední obrábači kovov od nás odišli s výučným listom v roku 1998. Bohužiaľ, väčšina z nich šla zo školy rovno na úrad práce. Situácia sa však postupne zmenila. Miestne firmy sa stabilizovali a potrebujú odborníkov v strojárskych profesiách. My máme vytvorené na výučbu všetky podmienky. Máme kvalifikovaných učiteľov, majstrov odborného výcviku aj stroje," uviedol pre KORZÁR riaditeľ prakovskej školy Ing. Ján Blaškovan.
Prakovce majú čo sa strojárskej výroby týka veľmi bohatú históriu. Miestna fabrika začala svoju činnosť v roku 1760. V rokoch socializmu v Prakovciach pracovali stovky ľudí z okolia. Po zmene spoločenského systému však nastal útlm týchto odborov a svoje boom prežívali hlavne služby. Miestna škola sa preto musela prispôsobiť trhu práce. "Od roku 1994 sme začali s výučbou odborov kuchár, čašník, predavačka, krajčírka, stolár a mechanik - opravár cestných motorových vozidiel. Doslova sme sa preorientovali na službové učilište. Situácia sa však na trhu práce mení, nastáva dopyt po strojárskych odborníkoch," povedal J. Blaškovan. Ako dodal v závere, bez výroby v Prakovciach istotne bude rozvoj regiónu stagnovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
