v sprievode tajomných Lucií odetých v bielom rúchu mohli vychutnať rozprávanie o svätici, ktorá svoj život zasvätila viere, či zakúsiť kúzelnú moc mágie na vlastnej koži.
Na rozdiel od sicílskej legendy, ktorá popisuje Luciu ako martýrku a sväticu, sa táto bytosť v tradičných predstavách slovenského ľudu spája s temnom a zlom. "Deň Lucie bol do 16. storočia podľa vtedajšieho platného kalendára najkratším dňom v roku. Nazýval sa stridží deň, vtedy vrcholila činnosť zlých síl," prezradila etnologička Podtatranského múzea Jana Takáčová. "V tento deň bolo potrebné odháňať všetko zlé, všetky démonické sily, čo sa zmocňovali bieleho dňa," doplnila J. Takáčová. Odvšadiaľ sa preto ozýval rámus, buchot a vresk. "Najdôležitejšia ochrana pred nimi bol cesnak. Ním ľudia chránili nielen svoju rodinu, ale aj dobytok," priblížila tradičné zaklínadlo bosoriek etnologička.
V tento deň bola zakázaná väčšina prác, okrem párania peria. "Ak sa to robilo na Luciu, sliepky vraj lepšie znášali vajíčka," popísala pozitívny účinok tejto činnosti J. Takáčová. Dovolené bolo však veštenie, najmä ľúbostné. Pomocou papierikov či jablka zisťovali vydajachtivé devy meno svojho budúceho ženícha. "Dievča ho začalo hrýzť na Luciu a dojedalo ho na Štedrý deň. Vtedy vyšlo na ulicu a koho uvidelo prvého, ten mal byť jej budúci ženích alebo sa mal volať rovnako ako ten, ktorého stretlo," prezradila čo-to z tajov ľúbostnej mágie etnologička.
Kto z nočných návštevníkov múzea nabral odvahu, mohol pôsobenie kúziel okúsiť na vlastnej koži. Múzejníci totiž pre nich pripravili nielen zaručené "odháňadlá" bosoriek, ale aj "pomôcky" na odhalenie budúcich ženíchov pre vydajachtivé slečny.
"Veľmi sa mi tu páčilo," úhľadným rukopisom vpísala svoj postreh do knihy návštev druháčka Miška Kleinová. Možno raz sa škola ľúbostnej mágie zíde aj jej.
Autor: pet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
