sa kradne jedna radosť, ale keďže študenti toho na izbách zväčša veľa nenechávajú, najlepšie sa zlodejom darí v noci keď má každý pri posteli mobilný telefón a na stole alebo vo vrecku kabáta peňaženku.
Tento rok bývam na izbe s dvojitým "zabezpečením". Vchodové dvere, chodbička a až potom dvere do izby. Vnútorné na noc zamykáme, pre istotu. Spolubývajúci z vedľajšej izby nie. Už na to stihol doplatiť. Cez vchodové dvere, ktoré sa dajú otvoriť už tým, že sa do nich trochu silnejšie zapriete, vošiel internátny zlodejíček a keďže dvere na izbe spolubývajúceho neboli zamknuté, vošiel dnu. Ráno v izbe chýbali dva mobilné telefóny, peňaženka so všetkými dokladmi a fotoaparát za jedenásťtisíc. Zmizli v nenávratne, dobre skryté na niektorej z ostatných internátnych izieb. A nikto po nich nebude pátrať, keďže takéto prípady vedenie internátu jednoducho nemá ako riešiť. Napokon, do budovy sa v noci nikto bez preukazu nedostane, takže ak tu niekto okráda študentov, sú to len iní študenti, žiaľ.
Ale späť k šťastiu zlodejov. Kradnúť nad ránom v izbe, v ktorej niekto spí a ešte si k tomu drzo zapnúť svetlo na chodbičke, aby bolo lepšie vidieť, to chce naozaj guráž. Napriek tomu sa niekto taký nájde a čuduj sa svete, darí sa mu. Keď nás ráno prišiel spolubývajúci zobudiť, aby sme si skontrolovali, či nám niečo nechýba, prebehol mi mráz po chrbte. Dvere, ktoré každú noc zamykáme, sme akurát v tú noc zamknuté nemali. Jednoducho sme na to večer zabudli. Už sa asi nikdy nedozvieme, či sa zlodej uspokojil s korisťou z vedľajšej izby a nepokúsil sa k nám dostať, alebo nás zachránilo to, že mám posteľ pri dverách (a keďže mi z nej večne trčia nohy, musí ma každý, kto chce vyjsť alebo vojsť, najprv zobudiť). V tejto chvíli je to aj tak jedno, len mi nejde do hlavy, odkiaľ zlodeji vedia, kedy si niekto zabudne zamknúť dvere...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
