chudobní? Alebo je to inak?
Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá. Na jednej strane patrí dnes SR medzi najbohatšie krajiny sveta. Podľa nedávneho prieskumu uverejnenom aj v našich novinách, zarábame na väčšinu potravín kratšie než v bývalom režime. O spotrebnej elektronike ani nehovoriac. Je úplne bežná, taký televízor (kedysi sa mu dávalo prídavné meno farebný) si môže kúpiť každý, o čom svedčí, že aj v najchudobnejších rodinách v rómskych osadách vidieť na chatrčiach osadené satelitné prijímače. Samozrejmosťou je aj automatická práčka, verejné práčovne prakticky neexistujú. Druhou stránkou mince je, že väčšina ľudí žije od výplaty k výplate, je nespokojná so svojím životným štandardom a podľa prieskumov sa jej životná úroveň znižuje.
Svetová banka prednedávnom pripravila štúdiu, v ktorej hodnotí životnú úroveň na Slovensku. Podľa nej sa chudoba v SR nerozširuje, ale zato prehlbuje. Štúdia oceňuje reformy, ktoré sa uskutočňujú, ale poukazuje aj na s tým spojené riziká. "Existujú obavy, že reformy neboli rovnako úspešné aj v znižovaní chudoby a riešení sociálnej exklúzie," uviedla vedúca ekonómka Svetovej banky Pierella Paci. Podľa jej slov je SR jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík a má všetky predpoklady pre dosiahnutie maastrichtských kritérií. Zlepšila sa aj investičná klíma. Čiastkové úspechy dosiahla podľa Paci aj "politika aktívneho pracovného trhu, keď boli dlhodobo nezamestnaní aspoň sčasti zaradení na trh práce". Naopak, najviac reformy doľahli na sociálne slabé vrstvy, najmä zo znevýhodneného prostredia (Rómovia v osadách).
Opozičný politik Anton Blajsko (ĽS-HZDS), ktorý sa zaoberá sociálnou politikou, je kritickejší. "Slovensko je chudobné. Štatistický úrad uvádzal, že v roku 1996 patrilo do strednej vrstvy 140-tisíc domácností, v súčasnosti je ich 40-tisíc. Ten trend je jasný. Životná úroveň klesá, respektíve sa ľudia zo strednej vrstvy prelievajú do nižšej," uviedol Blajsko, ktorý terajšie reformy označil za necitlivé. Podľa jeho slov žije pod hranicou chudoby 7,5 percenta ľudí. Najchudobnejšia domácnosť je taká, ktorá má 6 a viac členov, pričom pracujú len dvaja z nich.
Podľa Svetovej banky sa teda počet chudobných ľudí na Slovensku nezvýšil, ale prehĺbil sa stupeň chudoby. Prieskumy verejnej mienky vyjadrujú jednoznačnú nespokojnosť ľudí a zvlášť na východnom Slovensku so svojou životnou úrovňou. Čím ďalej, tým viac ľudí zo strednej vrstvy spadá do chudoby. Ďalšia vec sú však čísla spotreby, ktorá - na rozdiel od týchto prieskumov - stúpa a potvrdzuje presne opačný trend, že ľudia bohatnú a životná úroveň sa zvyšuje. Okolo tejto témy, takej obľúbenej medzi politikmi, tým pádom vzniká veľa mýtov. Či už prikrášľovaním, alebo zhoršovaním reality. Oslovili sme liberálneho ekonóma Jána Oravca, predsedu Združenia podnikateľov Slovenska. Podľa jeho slov je pojem chudoby často zneužívaný. Podotkol, že ak sa ako základný ukazovateľ chudoby vo svete považuje príjem menší ako dolár na deň, tak najmenej tri štvrtiny krajín sveta sú chudobnejšie ako SR. "To ale zároveň neznamená, že neexistujú u nás ľudia, ktorí majú problém zaplatiť všetky svoje účty, žijú od výplaty do výplaty a niekedy im ani ten príjem nestačí, teda sa musia zadlžovať," podotkol. Podľa jeho slov sú uvádzané štatistiky často skreslené: "Napríklad sme sa dozvedeli od predsedu Prešovského samosprávneho kraja, že 50-tisíc ľudí odtiaľ chodí do zahraničia pracovať. Nie som si istý, či ich všetky príjmy sú zahrnuté v štatistikách. Čiže máme na jednej strane štatistiky, ktoré niečo vypovedajú, na druhej strane napríklad údaje o spotrebe. Takže niekde je problém. Často je v tom, že ľudia majú reálne vyššie príjmy, než sú štatisticky vykazované."
Prehlbovanie miery chudoby pri sociálne znevýhodnených skupinách je otázkou, na ktorú podľa Oravca "niet krátkej a rýchlej odpovede, ani rýchle riešenie". Rómom chýba elita, ktorá by "ťahala" celú komunitu. Ján Oravec tvrdí, že je to väčší problém než chýbajúce financie. Do rómskych komunít neustále tečú peniaze, pričom požadovaný efekt sa nedostavuje. "Najlepší je spôsob povzbudzovať komunitu, ako si pomôcť vlastnými silami," dodal J. Oravec.
V otázke chudoby a bohatstva veľa robí aj uhol pohľadu. Podnikateľ Rastislav Stolárik z Prešova konštatoval, že rast alebo pokles životnej úrovne sa nedá merať podľa toho, čo má či nemá sused. "Keď sa rodiny porovnávajú, ako sú na tom ekonomicky, tak sa v zásade neporovnávajú s tým, ako sa mali v minulosti, napríklad pred desiatimi rokmi, ale bohužiaľ, porovnávajú sa so susedmi," uviedol R. Stolárik a dodal, že to platí aj v širšom meradle, pri porovnávaní celých regiónov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
