ako rok 2005. Toto je moje jediné prianie," prezradila nám presne na Nový rok svoje želanie mamka 8-ročného Martinka Joppu z Kežmarku. Ten prišiel vinou opitého vodiča v lete o obidve nohy. Jednu mu amputovala priamo dodávka, druhú museli lekári. Nový rok mu prináša nádej, že opäť bude chodiť, i keď len s pomocou protéz.
Tohtoročné sviatky a vstup do nového roka sa v rodine Joppovcov takmer podobali na tie predchádzajúce. „Boli sme doma ako roky predtým, takmer nič sa nezmenilo, nemáme žiadne špeciálne tradície. Doobeda sme boli na Štrbskom Plese, bolo veľa snehu, čiže deti mali raj, lebo sa vysánkovali do sýtosti. Potom sme mali návštevu. Do druhej rána sme si posedeli a uvítali Nový rok a potom sme išli spať," priblížila nám vstup do nového roka mamka Sylvia Joppová z Kežmarku.
Prelom roku je príležitosťou na bilancovanie. Táto kežmarská rodina bola v predchádzajúcich mesiacoch skúšaná viac, ako mnohé iné. „Pravdupovediac, niekedy rozmýšľam, ako by som teraz zareagovala na podobnú situáciu, kedy ide človek po chodníku, zrazu zbadá auto a o pár sekúnd už nevidí vlastné dieťa. Stále je to pre mňa hrozné. Necítim vinu, ani si nechcem nič vyčítať, lebo ani nemám čo. V osudný večer sme dokonca nešli bicyklami po ceste. Vtedy som chcela iba jedno, aby žil," spomína na letný podvečer, ktorý zmenil osud nádejného osemročného hokejistu, jeho matka Sylvia.
Vzápätí po tom, ako dodávka pritlačila malého Martinka Joppu o plot kežmarského futbalového štadióna, začala podľa jej slov úradovať panika a prirodzený strach o dieťa. „Hovorila som si: Bože, len aby žil. Človek si hneď neuvedomí následky," pokračuje. Ešte v osudnú noc utekali do Banskej Bystrice za synčekom, ktorého previezli do nemocnice, ale nakoniec im lekári poradili, aby sa vrátili domov. Martinka udržiavali v umelom spánku. „Aspoň sme ho videli. Potom sme sa vrátili až za dva dni. Ja som zostala pri ňom dva týždne, manžel vyše päťdesiat dní. Keď som od neho odchádzala, bola som už pokojná, lebo som verila, že to zvládne. Manžel bol na tom oveľa horšie," dodáva.
Nasledovali dlhé dni čakania, čo bude. Čakanie na návrat domov spríjemňovali mnohé návštevy, medzi nimi aj hviezdy slovenského hokeja. Tie sa postarali aj o nákladnú, ale zato prepotrebnú výbavu domácnosti Joppovcov, a to nové auto. „Boli sme šťastní, že vôbec Martinka prišli navštíviť, lebo tomu ani sám nechcel uveriť. Absolútne sme nečakali takéto dary, to nám ani vo sne nenapadlo," ďakuje všetkým dnes už vyrovnaná Sylvia Joppová.
Napriek tomu, že Martinko Joppa už nemá zdravé nôžky, je to práve on, kto „nás drží stále nad vodou, pretože je neustále dobre naladený. Napríklad na Silvestra sme tu sedeli celý večer a hrala nejaká hudba. Jeho sestra Katka chcela tancovať a my, dospelí, s nohami, sme sedeli. Tak jej Maťko navrhol, že si s ňou zatancuje. Sedel tu na zemi a akože tancovali. Takéto okamihy ma dojímajú. Predsa nemá nôžky a aj tak sa vie zabaviť," hovorí dojatá mama.
Jej synovi svitá na lepšie časy, aj keď sa predošlým asi už nevyrovnajú. „Už máme jednu protézu, pretože druhá noha nebola ešte dobre zahojená. Keď bude, urobia mu aj druhú. Potom sa už môže učiť chodiť," teší sa na očakávané plusy roku 2006. Maťko už trénuje, zatiaľ mu jedna protéza slúži na nácvik rovnováhy. Ďalšie zlepšenie vidí rodina aj v liečení na Kováčovej. „Viem, že to pôjde a bude dobre," presviedča nás, aj samu seba, matka.
„Teším sa, teším, že budem môcť zase chodiť," hovorí večný optimista Maťko. Mnohé veci už nie sú preňho samozrejmosťou, stratil svoju samostatnosť. „Mamka, dvihni ma, chcem sa pozrieť von oknom," často počuje od svojho osemročného syna matka. Pre iného úplne bežný, až banálny úkon, nad ktorým sa ani nezamýšľa, v rodine Joppovcov stále pripomína osudnú nehodu. „Jedna sekunda a človek má život úplne naruby. Zvykli sme si, že bol samostatný. Teraz nás potrebuje aj keď je len napríklad smädný. On sa síce pohybuje po byte celkom dobre, je učenlivý. Určite nie je pre nás záťažou. Len si musíme zvyknúť, že už nie je všetko samozrejmosťou, ako predtým," uzavrela s nádejou v hlase Sylvia Joppová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
