Dome humanity v Rožňave, ktorý vznikol v spolupráci Slovenského Červeného kríža v Rožňave a mesta Rožňava. Prvými klientkami, ktoré si pobyt v zariadení v rámci dňa otvorených dverí prišli vyskúšať, boli Alžbeta Domiková, Zuzana Fábryová, Eva Baniková a Juliana Tomaneková. Všetky štyri dámy boli prvým dňom stráveným v Dome humanity nadšené a tvrdia, že budú jeho stálymi návštevníčkami.
V čase našej návštevy boli klientky akurát po dobrom obede. J. Tomaneková si užívala zdravotnú masáž. "Júúj, či mi to dobre padlo, len to trošku bolelo," usmievala sa 76-ročná žena. "Aj personál sa mi páči, sestričky sú milé," pochválila. Zvyšok osadenstva v dennej miestnosti zatiaľ polihoval, oddychoval, klebetil. "Veru je tu dobre. Doma som celý deň sama, až do večera. Stará sa o mňa dcéra, no aj tá má svoje povinnosti. Donesie mi obed, umyje ma, ale potom musí ísť. Tu nie som nikdy sama, čo sa mi páči," usmiala sa 86-ročná Eva Baniková, ktorá sa o zariadení dozvedela od susedky. K chvále sa pridala aj 77-ročná Zuzana Fábryová: "Spokojná som. Prekonala som infarkt, ťažko sa mi chodí i rozpráva. Sama si niekedy neviem pomôcť, ale tu je dobre," povedala.
Na spokojnosť svojich klientov dozrela v čase prvého dňa riaditeľka Slovenského Červeného kríža v Rožňave Magdaléna Hegedüsová. Hoci, ako sama hovorí, "dozerať to nie je to správne slovo. Naši klienti síce majú istý denný režim, ale ten sa viac menej dotýka stravovania, ktoré je päťkrát denne, prípadne podujatí, na ktorých sa klienti sami dohodnú," vysvetlila.
Na klientov, ktorí sa rozhodnú tráviť svoj denný čas v zariadení, čaká množstvo činností, z ktorých si môžu, ale nemusia vybrať. Okrem už spomínaného maséra im bude k dispozícii sestra, ktorá ich odprevadí na prechádzku, na návštevu k známemu, či k lekárovi. Dámy si majú možnosť objednať služby kaderníka či pedikérky, alebo môžu "prepadnúť" spoločenským hrám a nákupom. "Nezabudli sme ani na to, že sa budú chcieť v priebehu dňa vykúpať, či popozerať televíziu. Títo ľudia majú rozpozerané telenovely, seriály, tak im to umožníme aj u nás," povedala riaditeľka.
Každý, komu sa nebude chcieť vykonávať ani jednu z ponúknutých činností, môže oddychovať v kresle na terase alebo v parku, ktorý je súčasťou zariadenia, a pozorovať okolie. Stacionár je kombinovaným zariadením. Okrem samotných dôchodcov tu totiž trávia dni aj mentálne postihnuté deti. "Obe tieto skupiny majú k sebe veľmi blízko. Deduškovia, babičky žijú pre tieto deti, verím, že si k sebe nájdu cestu," povedala riaditeľka. Nikto tu nikoho neobmedzuje vo voľnom pohybe. Ak sa starkí rozhodnú ísť na návštevu, pôjdu. "Ide tu totiž o upevňovanie sociálnych vzťahov, ktoré sú v tomto veku dôležité. Zavretí doma v izbe upadnú ľudia do letargie a smútku. U nás sa tomu vyhnú," dodala riaditeľka.
Jeden deň pobytu stojí 160 korún. Okrem spomínaných služieb zahŕňa suma aj dovoz a odvoz zo zariadenia domov. "Budeme sa snažiť vytvoriť súlad medzi ponukou a potrebou našich klientov. Dáme im to, čo budú chcieť. Ak budú chcieť ísť do divadla, tak tam jednoducho pôjdeme," uzavrela riaditeľka M. Hegedüsová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
