Jožko Čanda," spomína na svoje začiatky muž, ktorý pri stojane a plátne dokáže stráviť celý deň. Keď maľuje, nepotrebuje vôbec jesť. „Keď vás maľovanie chytí, vôbec nepociťujete hlad," hovorí.
Najskôr kreslil temperkami, akvarelom a uhlíkom. „Chodievali sme do prírody a maľovali zátišia," vracia sa v myšlienkach do svojich detských čias. V rodine P. Jenčíka nemaľuje nikto. „Vyzeralo to, že dcéra Kvetka sa vydá po mojich šľapajách, aj sa jej darilo, ale potom našla záľubu v ľudovom tanci."
P. Jenčík najradšej maľuje krajinky a zátišia. V poslednom čase našiel záľubu aj v maľovaní kytíc. „Nazbieram kvety na lúke alebo v záhrade a potom už len maľujem. Nemaľujem však každý kvietok, musí ma niečím osloviť."
Zaujímalo nás, odkiaľ berie námety na portréty. „Keď vidím peknú ženu, obzriem si ju a namaľujem," znela umelcova odpoveď. Obrazy P. Jenčíka sú milovníkom umenia známe - vystavoval ich už niekoľkokrát. Na svojom konte má tento skromný maliar niekoľko víťazstiev, jedno z nich za obraz s názvom Melanchólia.
V júni bude P. Jenčík vystavovať v Hornozemplínskom múzeu vo Vranove nad Topľou. Doposiaľ namaľoval niekoľko stoviek diel. Mnohé z nich podaroval. Na výstavu však bude môcť vziať len niektoré. „Vystavovať budem figurálne kompozície, obrazy kytíc a niektoré drevorezby."
Obrazy P. Jenčíka priam dýchajú smútkom a melanchóliou. Smútok dýcha zo všetkých portrétov. Autor na margo toho hovorí: „Ja som smutný a také sú aj moje obrazy." Namaľuje niekedy aj niečo veselšie? „To sotva, to by som nedokázal."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
