lahodiaci vidiecky dom, akých sú na Slovensku tisíce. Obklopujú ho hospodárske budovy, obďaleč je výbeh pre svine i voľne sa pasúci dobytok a kone. Pomedzi zaparkované autá a nový traktor pobehujú psy a mačky. Do jednej z opustených gemerských usadlostí neďaleko Nižnej Kaloše pri Tornali si prišiel svoj veľký sen o ekologickej farme splniť švajčiarsky manželský pár. Katarína a Reto Käser-Pipovci sú tu už desať rokov a hovoria, že ich sen sa premenil na skutočnosť.
"Vybrala som si toto miesto na inzerát. Prešli sme ich asi dvadsať, ale tu sa mi hneď zapáčilo. Mojou podmienkou bolo, aby tu bola pôda, lúky, les i prameň. Nechcela som rovinu ani strmé kopce a to všetko som tu našla," spomína na začiatky Katarína, ktorá ešte ako malé dieťa odišla v roku 1968 s rodičmi do Švajčiarska.
Myšlienka farmárčiť u nej ako milovníčky koní driemala už dávno. "Vždy som si hovorila: prečo si nedopestovať potraviny sama namiesto chodenia do práce kvôli peniazom, za ktoré si ich potom kúpim? Dať tejto myšlienke život doma ale nebolo reálne. Človek by sa buď nadosmrti zadĺžil, alebo by musel farmu zdediť, prípadne byť milionárom, pretože pôdy je u nás nedostatok a voľná je strašne drahá."
Käser-Pipovci chcú žiť zdravo v súlade s krajinou, bez nárokov na pohodlie a konzum. A v tomto duchu vychovávať i svoje dve deti. Je to alternatíva voči prevládajúcemu spôsobu života.
"Nie je to idylka, ale tvrdá práca, ktorá sa však odmení a prinesie uspokojenie a mier v duši," tvrdia svorne. "Moderná spoločnosť je za svojím vrcholom a ide z kopca. Je čas na zmenu," dopĺňa Reto.
To, čo im ranč dáva, väčšinu ich potrieb uspokojí a veria, že tých neuspokojených bude postupne čoraz menej. Všetko je tu vraj fajn, len tá tunajšia pracovná mentalita a byrokracia im nejdú do hlavy a v tom má Slovensko ku Švajčiarsku ešte skutočne ďaleko.
"Ľudia nemajú prácu, ale radšej ako robiť budú poberať podporu. Plačú, že elektrina je drahá. No namiesto toho, aby išli do vlastného lesa po drevo, ostanú doma," krúti neveriacky hlavou Reto. Všetko, čo ekofarma vyprodukuje navyše, predávajú. Buď obchodníkom s biopotravinami, alebo takzvaným nákupom priamo z dvora.
O pšenicu, zemiaky, mäso, mlieko, jogurty, syry, maslo, či zeleninu je veľký záujem. "No nechodia sem ľudia z okolitých miest, ale z Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, či Popradu. Ideálne by bolo, keby sa to, čo sa v mikroregióne urodí a vychová, aj sa v ňom spotrebovalo a kruh by sa tým uzavrel. Chce to však viac podobných fariem a zmenu v myslení. Je to zatiaľ hudba budúcnosti, ale jediný spôsob ako vzdorovať supermarketom a viesť rozumný život," konštatujú manželia.
Pre podobne zmýšľajúcich sa každoročne usporadúva na ranči ekotábor, ktorý sa teší popularite. Reto je vyškolený kompostár a pre Tornaľu a trinásť okolitých obcí pripravil projekt starostlivosti o kompostoviská. Získal na neho peniaze z eurofondov, za ktoré si obstaral traktor a špeciálne stroje, s ktorými sa bude o kompost starať.
"Urobiť dobrý kompost, to neznamená bioodpad len tak nahádzať na kopu a čakať, kým zhnije, ako si to mnohí predstavujú. Žiada si to dodržať overené postupy, technológiu a výsledok sa potom dostaví," hovorí.
Katarína a Reto už majú slovenské občianstvo. Rozhodnutie prísť na Slovensko neľutujú. Sú tu doma a cítia sa spokojní a šťastní. "Máme všetko, čo potrebujeme."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
