Nechýbali ani účinkujúci vo filme - Ján Lazorík, Fedor Vico, Katarína Hrehorčáková, Ignác Červeňák, Tona Triščík, Stano Čorej a ich rodinní príslušníci.
Film Iné svety režiséra Marka Škopa má podtitul "made in Šariš". Je to celovečerný dokumentárny film a hovorí o živote šiestich ľudí z regiónu Šariš. Režisér Marko Škop pred premietnutím filmu povedal: "Šariš má osobitý šarm aj preto, lebo leží na hranici medzi západnou a východnou Európou, je svojskou hranicou medzi západným racionálnym individualizmom a východnou expresívnou emocionalitou. To môže byť jeden z dôvodov, prečo sú východniari trochu iní, alebo aj prečo sa im hovorí ´šaľeni vichodňari´".
Film vypovedá o našom každodennom živote, ktorý mení svoju podobu. Režisér tvrdí, že sa vytráca originalita tradičných spoločenstiev. Preto sa snažil zobraziť individualitu človeka a jeho originálnosť. Vo filme sa rozvíjajú príbehy výrazne odlišných účinkujúcich. „Keďže chceme hovoriť o iných svetoch, musíme postaviť aj rozmanitú škálu týchto svetov," povedal Škop. „Inak vnímajú súčasnosť a seba v nej, teda svoju identitu Šarišania, Rusíni, Rómovia či Židia."
Iné svety začínajú obrazom 84-ročného etnografa Jána Lazoríka z Krivian. Vystupujúc na zrúcaninu Šarišského hradu hovorí: „Som tu, aby som z tejto výšiny ako biblický prorok Izaiáš vykričal záhubu a omyl dnešného ľudstva. Napríklad v mojej dedine vydávajú školáci časopis s básňami - Nás je päť, máme vadnú pleť, pijeme Pepsi, chceme byť sexi. Ide o vzďalovanie sa od princípu a zmyslu, načo bol stvorený svet a človek v ňom."
Okrem Lazoríka účinkuje vo filme okrem iných aj rusínsky karikaturista Fedor Vico. Ten v ňom predstavuje svoju kresbu: New York, Paríž, Veľký Šariš. Okomentuje ju slovami: "V New Yorku majú Sochu slobody, Paríž symbolizuje Eiffelovka a tu sa robí pivo. Aj keď sú to miesta rovnocenné, predsa len ten Šariš je asi najvýznamnejší, lebo ľudia netúžia po slobode, ani po kultúre, ľudia sú proste smädní."
Židovskú komunitu predstavuje vo filme gynekologička Katarína Hrehorčáková, ktorá má kóšer domácnosť a mäso pre svoju kuchyňu chodí nakupovať do Košíc. Vo filme hovorí: „Zaujímavé na tom je, že v Prešove sú hydinárske závody, kde chodia z Košíc kóšerne podrezávať kurčatá, vozia ich potom do Košíc, kam potom musím cestovať ja z Prešova, aby som také mäso mohla kúpiť. To mäso je asi dvakrát také drahé, ako v akciách. Ľudia, ktorí nakupujú v hypermarketoch, to asi ťažko pochopia, ale ja iné mäso použiť nemôžem."
Róm z obce Svinia Ignác Červeňák si odsedel 14 rokov v base za ľahké a ťažké ublíženie na zdraví. Dnes pracuje ako pomocný policajt v jednej z najbiednejších rómskych osád na Slovensku. Verejnosť ho pozná aj ako rapera piesne, ktorá s videoklipom odznela v relácii Dekahity.
Mladých Šarišanov vo filme zastupujú Tono Triščík a Stano Čorej. Tono je mladý folklorista. Je ženatý, s manželkou majú malé dieťa. Bývajú u rodičov, no chcú mať vlastný byt na sídlisku. Slabo platená práca ho však núti rozmýšľať nad tým, že pôjde za prácou do ´ďalekého sveta.´ „Folklór by mi tam určite chýbal," zdôveruje sa vo filme Tono. Stano má otca podnikateľa. Ľudia sa na neho pozerajú ako na syna bohatého človeka. Skladá piesne a hrá na gitaru v skupine Nuda. „Spočiatku názov Nuda bol len tak, ale postupne to nabralo význam toho života tu. Človek sa tu nudí vždy," priznáva v dokumente Stano.
Po premietnutí filmu sme sa opýtali jednej z prítomných diváčok, či sa jej dokument páčil. "Áno. Splnil moje očakávania. Dejové línie filmu sa prelínali tak, ako to vnímame aj v bežnom živote. Raz stretneme hlupáka, inokedy milého človeka," povedala nám Veronika Slaninková z Prešova. Po obrovskom aplauze nesledoval standing ovation pre režiséra a najstaršieho účinkujúceho Jána Lazoríka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
