lebo rozmýšľania a povinností má vyše hlavy. "Nič sa mi nechce, nevládzem už všetko stíhať. Každý odo mňa niečo chce, v práci, na ulici, doma rodina. Ešte treba chodiť na spoločenské akcie, kde sa musím usmievať nasilu a tváriť sa, že som úplne fit a spokojný, hoci je to opačne a ani sa mi tam nechce byť..."
Manažér ani nevie, že trpí takzvaným syndrómom vyhorenia. Je to stav s presne tými príznakmi, ktoré uvádza. Ľudí, ktorí ním trpia, je stále viac. Postihuje najmä duševne pracujúcich. Učiteľov, právnikov, manažérov, lekárov, novinárov.... Ale aj psychológov, práve tých, ktorým sa "vyhorení" chodia sťažovať na únavu. "Taká som unavená, všetko ma bolí, nechce sa mi ani vstať z postele, neviem sa koncentrovať, keby už ten podnik chcel skrachovať, už mi všetko ide na nervy," sú najčastejšie vety, ktoré vo svojej poradni počuje psychologička Babela Ivanová.
Klienti často ani netušia, že aj ona sa môže cítiť práve tak ako oni, no aj od nej chcú stopercentnú sústredenosť. Pre "vyhorených" sa z práce, ktorá bola predtým koníčkom a z rodiny, ktorá bola tým najvzácnejším, stáva povinnosť a otravujúca záležitosť. Pomoc je pritom jednoduchá. "Treba relaxovať. Najlepší je šport, ale niekedy je človek taký unavený, že ani to sa mu nechce. Ďalším z receptov je 'klábosenie' pri kávičke. O všetkom, len nie o práci. Niektoré partie to riešia tak, že sa stretnú aspoň raz týždenne, hrajú karty, športujú, alebo len tak klebetia, chodia behať, na prechádzky. A ďalšou radou je humor. Aj smiech zrelaxuje dušu. Psychická únava je totiž úplne iná ako fyzická, napríklad po kopaní v záhradke. Ťažšie ju človek znáša a aj identifikuje," hovorí I. Babelová.
Moderné podniky o psychický stav svojich zamestnancov dbajú komplexom relaxačných služieb. Napríklad, majú týždeň dovolenky navyše, rekondičné pobyty, psychorelaxačné hry. To všetko patrí k psychohygiene duševne pracujúcich ľudí. Šéfovia podnikov totiž vedia, že "vyhorený" zamestnanec nepodá stopercentný výkon a lepšie je syndrómu predísť, než sa dostať do dlhodobého stavu únavy. Časom môže prejsť do fyzických chorôb, nechutenstva, alebo opačného extrému prejedania sa.
Na východe je "vyhorených" stále viac. Môže za to aj fakt, že sa tu ľudia za omnoho nižšie platy snažia robiť toľko práce, z ktorej by "západniari" neurobili ani polovicu. Psychológovia napriek tomu radia vyhradiť si aspoň jeden deň v týždni na relax a nečakať na dovolenku. A ak sa dá, vnímať problémy s humorom a nebrať ich, ani seba, až tragicky vážne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
