Rimavskej Sobote je telo egyptskej ženy Tasheritnetiak. Turistov láka, hoci niektorí sú z prvého pohľadu prekvapení. Väčšinou však k nej pristupujú s úctou a máloktorý sa pozastaví nad toľko pretriasanými udalosťami, ktoré by mohli súvisieť s rušením "spánku" mŕtvych Egypťanov.
"Nejaké extra veci nebom a zemou sa u nás kvôli múmii nedejú," hovorí riaditeľka múzea Oľga Bodorová. "Stalo sa však, že nejaké menšie nehody tomu pripísali, aj keď s úsmevom. Napríklad v deň, keď bol pri múmii jeden redaktor, mu vykradli byt. Vraj to mohla byť pomsta za rušenie pokoja. Alebo keď chcel jeden fotograf múmiu zvečniť, bolo potrebné zodvihnúť sklo, pod ktorým je uložená. A to sklo v tej chvíli úplne popraskalo. No všetko sa dá vysvetliť aj racionálne".
Turisti sa pýtajú, ako sa múmia z Egypta dostala práve do Rimavskej Soboty. "Sarkofág s múmiou, rakvou z figového dreva a kanopou, do ktorej Egypťania pred mumifikáciou ukladali orgány zosnulých, daroval múzeu v roku 1910 miestny právnik a statkár István Munkácsi. Bol známe, že na prelome 19. a 20. storočia múmie prevážali, dokonca aj pašovali. My sme však našli vstupenku na jeho meno, ktorú si kúpil v Egypte na prehliadku pamiatok. Je to vo forme pasu, písaná vo francúzštine a arabčine. Prečo však múmiu priniesol a koľko za ňu zaplatil, to dodnes nevieme. Vtedy to bola aj akási pasia šľachticov".
Aj Gróf Andrássy vtedajšej "múmiovej horúčke" podľahol. Z výletov v mnohých častiach sveta vrátane Afriky si okrem vzácnych suvenírov priniesol do Betliara tiež múmiu. Turista tu správne očakáva expozíciu bytovej kultúry. Preto je prekvapený, keď na prízemí vidí aj múmiu. Dokonca dve! "Vedľa asi 165-cenitmetrového tela totiž leží aj telíčko dieťaťa, mumifikované sušením na Slnku. Prečo a odkiaľ ho gróf priviezol, nie je známe. Okrem toho, že je asi z Egypta, o ňom nič nevieme," hovorí riaditeľka betliarskeho múzea Eva Lázárová.
Časom sa zistilo, že múmie v Gemeri sú vzácnejšie, než si odborníci mysleli. V 70. rokoch bolo na území bývalého Československa 24 múmií, z toho na Slovensku štyri. Na tie v Gemeri, ktoré kvôli zachovanému stavu a významu zaujali popredné priečky, sa chodí pozerať čoraz viac turistov, aj zahraničných. Len raz sa stalo, že výskumníci žiadali kus kože z Tasheritnetiak. Lekári z univerzity v anglickom Cambridgi skúmali choroby, ktorými kedysi trpeli starí Egypťania. Dozvedeli sa aj o múmii v Rimavskej Sobote, z ktorej čo i len centimeter kože by im možno pomohol. Riaditeľka múzea to však z viacerých dôvodov odmietla.
Aj s pokrivenými kosťami žila pridlho
Rimavská Sobota - Žena pochádza z 21. až 25. dynastie, ktorej existencia je ohraničená rokmi 1087 až 665 pred naším letopočtom. "Raritou je, že zomrela vo veku 50 až 70 rokov. No na tú dobu to bolo veľmi vysoký vek, lebo Egypťania sa dožívali okolo 40 rokov. Máme k dispozícii röntgenové snímky, z ktorých je jasné, že chrup mala vo veľmi zlom stave a trpela aj pokročilým štádiom choroby, podobnej osteoporóze," hovorí O. Bodorová. Podľa spôsobu mumifikácie to vyzerá tak, že žena pochádzala zo strednej vrstvy obyvateľstva. Ale vonné masti a balzamové látky boli podľa riaditeľky už vtedy tak kvalitné, že múmiu nenahlodali ani tisícky rokov. Ani personál múzea sa o ňu nemusí špeciálne starať. "Ideálne by bolo, keby sme ju držali v klimatizovanom priestore, ale taký nemáme. Expozičné miestnosti sú však relatívne suché".
X x x
Betliarska múmia bola asi kňazom
Betliar Výskum v Náprstkovom múzeu v Prahe ukázal, že múmia ležiaca v Betliari bola mužom, Amonovym kňazom. Zomrel asi vo veku 35 rokov, no nie je známe, za akých okolností. Na hrudi má akýsi náhrdelník, je to nitka, končiaca niečím ako medailón v podobe posvätného chrobáka Egypťanov, skarabea. Pochádza z okolia Nílu. "Múmiu dali naposledy do poriadku v 70. rokoch práve v pražskom múzeu. Už by potrebovala ošetriť, ale na Slovensku niet odborníkov, ktorí by sa niečím takým zaoberali. V spodnej časti pri nohách sa materiál, ktorým ju mumifikovali, postupne rozchádza. Zo skúseností vieme, že pohyb a prenášanie jej neprospievajú. Škodí jej to viac, než pomalé otepľovanie, alebo ochladzovanie miestnosti," vysvetľuje riaditeľka betliarskeho múzea E. Lázárová. Beztak patrí múmia k tým najzachovalejším, aké kedy boli ešte v bývalom Československu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
