dnešnej dobe však klasická hudba nemá na ružiach ustlaté.
„Tradícia siaha ďaleko do minulosti, prvé stopy sú už v 18., 19. storočí. Objavovali sa tu kantori v chráme sv. Mikuláša, boli to zvyčajne prišelci zo západných krajín. Sú o nich rôzne diplomové práce," hovorí docent Daniel Šimčík z Katedry umeleckej, estetickej a pohybovej výchovy PF PU (na snímke).
V hudobnej oblasti pôsobilo v Prešove nemálo osobností. V novšej histórii to boli najmä Mikuláš Moyzes a Ján Pöschl, podľa ktorých sú dnes pomenované obe základné umelecké školy. No je to aj plejáda ďalších ľudí, spätých najmä s vysokoškolskou pôdou. Napríklad docent František Matúš, významný etnomuzikológ, ďalej dlhoroční vedúci najstaršieho reprezentatívneho telesa univerzity - ženského speváckeho zboru Iuventus Peadagogica Miroslav Burgr a Igor Grega či terajšia vedúca zboru Tatiana Kanišáková. Spomenúť môžeme docenta Juraja Kosťuka, doktora Vladimíra Ljubimova. No sú to aj manželia Irena a Karol Medňanskí, bratia Daniel a Ľubomír Šimčíkovci, Eva Zacharová, Katarína Burgrová a ďalší.
Živnou pôdou je pre klasickú hudbu dnes, tak ako v minulosti, najmä vysoká škola. V Prešove sú katedry, ktoré sa na túto oblasť špecializujú. Funguje aj medzinárodná spolupráca (hlavne s Japonskom), robia sa súťaže ako Moyzesiana. „Netreba však zabudnúť, že zameranie vysokoškolského štúdia na týchto katedrách je predsa len orientované na prípravu učiteľov, to znamená, že to nie je výsostne umelecký smer. Nie je to porovnateľné povedzme s Vysokou školou múzických umení," pripomína Šimčík.
„Prešov ako kultúrne mesto má v oblasti vážnej hudby obrovskú tradíciu, bohužiaľ v poslednom období akoby sa na tie tradície zabúdalo a je to limitované aj finančnými zdrojmi," domnieva sa Mgr. art. Karol Medňanský, PhD., šéf Prešovského hudobného spolku Súzvuk a súboru starej hudby Musica Historica, ktorý takisto pôsobí na Prešovskej univerzite. „Kultúrny život v oblasti vážnej hudby je pre tretie najväčšie mesto Slovenska poddimenzovaný," vraví Medňanský. Dodáva však, že v poslednom čase je už viacero usporiadateľov koncertov vážnej hudby a začali reagovať aj sponzori.
Dlhoročný usporiadateľ koncertov vážnej hudby v rámci cyklov Prešovská hudobná jar a jeseň v prešovskom PKO považuje súčasnú situáciu na poli klasickej hudby za stagnujúcu. „Prídu len fajnšmekri. Situáciu zachraňujú školy. Aj keď sme sem v posledných rokoch pritiahli kvalitu, napríklad švajčiarske Animae Trio, ktoré patrí medzi 10 najlepších telies svojho druhu, účasť nebola adekvátna," tvrdí Frisík, podľa ktorého má v šarišskej metropole zázemie skôr džez.
Podľa Frisíka z Prešova síce pochádza veľa kvalitných interpretov, tí sa však presadili až po odchode z mesta. „V porovnaní s Košicami tu nie je také zázemie, lebo nemáme profesionálnu scénu, ktorá by sa venovala výhradne vážnej hudbe, ako Štátna filharmónia Košice," dodáva J. Frisík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
