kurivo, druhým skutočnosť, že neďaleké lesy majú takmer na dosah ruky. Ani Rómovia to nemajú s obstaraním dreva ťažké. Buď ho v noci ukradnú, alebo si ho môžu za lacný peniaz odkúpiť.
"Tohto roku som spotreboval len 1500 kubíkov plynu, po iné roky to bolo trikrát viac, aj to len vtedy, ak nebola tuhá zima. Kúrenie plynom ma tak vyšlo na 60-tisíc korún ročne. Teraz, keď kúrim drevom, ma bude stáť 20-tisíc. Ušetriť 40-tisíc ročne, to je už pekný peniaz. Drevo sa určite oplatí," dozvedeli sme sa od miestneho obyvateľa Daniela Matejka. Ten zo začiatku kúril uhlím, neskôr to skúšal s elektrinou, nakoniec si nechal zaviesť plyn. "Teraz som sa opäť vrátil ku starej dobrej liatinovej peci. Využívame aj plyn, najmä na kúrenie v noci a na varenie, ale ako samostatné kurivo je určite veľmi drahý, neoplatí sa," dodal Matejko.
Domáci už prišli aj na ďalšie spôsoby, ako na kúrení ušetriť. Najnovšie sála v hranovnických domoch teplo z kozubov, ktoré vyhrievajú celý dom. "Cena plynu sa bude stále zvyšovať. Väčšinou si Hranovničania ponechávali aj plynové kúrenie, aj piecky či kotle na tuhé palivo. Ak majú v dome dva prieduchy, môžu typy kúrenia počas dňa striedať," povedal Korzáru starosta obce Martin Benko.
Pre miestnych Rómov je neďaleký les, pod ktorý si postavili chajdy, nielen zdrojom kuriva, ale aj zárobku. "Ročne nám narobia nelegálnymi výrubmi škodu asi 150-tisíc korún. K tomu treba prirátať ešte 55-tisícové mesačné výdavky za stráženie pre súkromnú bezpečnostnú službu. Jeden rok sme na to nemali peniaze, tak nám straty vyskočili takmer na milión korún," dozvedeli sme sa od lesníka domáceho urbariátu Mareka Matejka.
Po lese sa nelegálni rubači zakrádajú pod rúškom noci, cez deň si už netrúfnu. Sem-tam ich prezradí zvuk motorovej píly. "Podľa môjho odhadu sú miestni Rómovia vybavení asi desiatimi motorovými pílami. Často po nich nachádzame jasné stopy alebo miestni hlásia, že v noci počuli, ako pília drevo," doplnil ďalší pracovník urbariátu.
Okrem nelegálnych výrubov si Rómovia obstarávajú drevo aj v súlade so zákonom. Jeden priestorový meter dreva, ak si ho sami nahotovia, ich vyjde na 105 korún. Haluzinu a odpad z dreva si môžu zbierať za týždennú taxu štyridsať korún. Drevo so svojou prijateľnou cenou sa však pre nich stalo aj výhodným predajným artiklom. Podľa urbárnikov nachystané drevo namiesto toho, aby slúžilo ako zásoby na zimu, ďalej predávajú obyvateľom z neďalekých obcí za štyristo korún. "Preto sú potom nútení v zime kradnúť, zásoby si nerobia," vysvetlil lesník.
O drevo prejavujú čoraz väčší záujem aj ostatní Hranovničania. "Oproti minulým rokom stúpol minimálne o sto percent, dvadsiatka Hranovničanov už teraz hlásila, že má predbežný záujem o drevo na ďalšiu zimu. Nerómovia si ho však radšej nechajú nahotoviť. Zaplatia síce viac, 270 korún za priestorový meter, ale vždy je to lacnejšie než plyn," dodal lesník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
