hydraulického vyregulovania dodávky tepla. Systém začali ponúkať už vlani v októbri, teraz pokračujú v druhej etape. Narazili však na bariéru nedôvery a z 8-tisíc oslovených majiteľov či užívateľov bytov systém regulácie prijalo len 10 percent z nich.
"Tam, kde sme získali súhlas, začneme montovať pomerové merače a termostatové hlavice v apríli. Výhodou ponuky je to, že vlastníci bytov okamžite a pri správnom využívaní dosiahnu úsporu tepelnej energie, čím sa im znížia náklady na vykurovanie zhruba o 20 percent a mesačné splátky môžu v podstate uhrádzať z úspor," uviedol predseda predstavenstva a zároveň riaditeľ Spravbytu Viliam Valovič (na snímke). Netajil, že ich nedôvera ľudí so systémom hydraulického vyregulovania sústavy ústredného kúrenia prekvapila.
Na otázku, ako si tento postoj vysvetľuje, reagoval: "Ľudia akosi neveria, že dve a dve sú vždy štyri, že naozaj môžu ušetriť. Najčastejšie sa im nepáčilo, že by sa im zvýšili mesačné splátky do fondu opráv, čo je asi 240 až 400 korún mesačne. Tie by sa potom použili na splatenie úveru za tento systém, pričom návratnosť je podľa našich odhadov tri roky. Nepochopili tiež, že úspora nemôže byť vyššia, ak majú zateplené byty."
Vyvrátil tiež argumenty o tom, že sa pri tomto systéme nedá ušetriť, alebo že nezrekonštruované systémy bytových domov vykurujú aj chodníky. Podľa V. Valoviča pri termoregulácii je už na konkrétnom užívateľovi bytu, ako si ju nastaví a či chce šetriť, alebo má ventily otvorené naplno stabilne. Úspora je oveľa vyššia, ak si zateplia byt a dajú namontovať plastové okná. Poprel aj rozšírené výhrady, napríklad o vykurovaní chodníkov. Spoločnosť Spravbyt podľa Valoviča eviduje straty tepla v rozvodoch od 3 do 8 percent, čo považuje za minimálne úniky.
V Prešove je celkom 22-tisíc bytov, z ktorých polovicu spravuje Spravbyt. Termoreguláciu má však len 11-tisíc bytov, z toho 9-tisíc je v správe Bytového družstva. V tej súvislosti člen predstavenstva spoločnosti Spravbyt Paul Minarik pripomenul, že v porovnaní s Rakúskom je na Slovensku spotreba tepla dvojnásobne vyššia. "Kým na Slovensku je priemerná ročná spotreba tisíc kilowattov na meter štvorcový, v Rakúsku len 60. Je pravdepodobné, napokon posledné roky to potvrdili, že cena plynu bude stúpať, preto je nevyhnutné urobiť opatrenia, lebo cena tepla v porovnaní s kúpnou silou obyvateľstva je osemkrát drahšia, ako v Rakúsku. Uvažujeme, že v budúcnosti postavíme ešte jednu kotolňu na biomasu, čím by sme znížili cenu plynu asi o 8 percent, ale nie sme si istí v akom časovom horizonte sa to podarí."
Na otázku z akých zdrojov začnú realizovať postupnú termoreguláciu zástupca rakúskeho akcionára v Spravbyte. Spoločnosti Energiecomfort, P. Minarik odpovedal, že z istej rakúskej banky sa im podarilo získať rámcový 100-miliónový úver bez záruk. "Je to od banky neštandardný prístup. Nemusíme ručiť majetkom, teda bytovými domami, aby sme mohli začať s technickými racionalizačnými opatreniami," dodal Minarik.
Naozaj ušetria?
Faktom je, že väčšina bytov v správe prešovského Bytového družstva už termoreguláciu má. Skúsenosti potvrdili, že úspory sú diskutabilné. Všetko závisí od toho, či je panelák zateplený, alebo či majitelia a nájomníci investovali do úprav bytov, vrátane inštalovania plastových okien. Rozdiel vo vyúčtovaniach za teplo sa totiž odvíja práve od tohto pravidla. Rozdiely vo vyúčtovaniach za teplo medzi susedmi v jedinom bloku sú veľké. Často to závisí aj od toho, na ktorom poschodí bývajú. Či im napríklad neuniká teplo do suterénu, alebo cez deravú strechu. V takom prípade uprednostňujú paušálne rozpočítavanie tepla podľa rozlohy bytu. Úniky sa podelia medzi všetkých... To sú dôvody, pre ktoré ľudia na ponuku zareagovali s nedôverou.
Termoregulácia je cesta, ale "bytovkári" si nie nadarmo kladú otázku, či finančný vklad do ventilov a meračov tepla, ktorý budú mesačne tvoriť zhruba tri roky, je to pravé "orechové", alebo či tieto zdroje radšej neinvestovať do zateplenia.
Naopak, atmosféra napájania sa na individuálne zdroje tepla, či rekonštrukcia panelákov na nízkoenergetické domy, ako je napríklad ten na Ulici Mirka Nešpora, rezonuje ešte výraznejšie ako v minulosti. Atmosféru ovplyvnila najmä každým rokom vyššia cena plynu. Napokon, Spravbyt ako najväčší dodávateľ tepla v Prešove určil na tento rok cenu 654 korún za gigajoul. Z tejto hodnoty až 70 percent tvorí cena plynu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
