premiérova cesta bola plánovaná oveľa skôr, než sa rozhodlo, že zdravotníci vstúpia do štrajku. Dzurinda sa podľa Petka chcel oboznámiť s tým, ako vyzerá nemocnica, ktorá nie je pod kuratelou štátu. Bardejovská nemocnica je totiž neziskovou organizáciou. "Chcel zistiť, ako to funguje po stránke ekonomickej, medicínskej i ľudských zdrojov," uviedol.
Premiér sa najprv stretol s vedením a správnou radou bardejovskej nemocnice a následne so zamestnancami. "Po vzájomnej dohode sme na toto stretnutie pozvali primárov, vrchné sestry, zástupcov odborárov a lekárskej komory," skonštatoval riaditeľ. "Zástupcovia lekárskeho odborového zväzu poukazovali na nedostatočné percento hrubého domáceho produktu, ktoré ide do zdravotníctva s tým, že potom nie je možné financovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tiež zvyšovanie platov. Hovorilo sa aj o tom, že odvody za poistencov štátu nie sú dostatočné. Zamestnanci sa premiéra opýtali aj to, či si naozaj myslí, že v slovenskom zdravotníctve je nadbytok lekárov a sestier, keď všetci majú mesačne odpracovaných množstvo nadčasových a iných hodín. Tiež ich zaujímalo, či hodinová mzda, ktorú dostávajú, je adekvátna za odvedenú prácu. Poznamenali, že ich strašne uráža, ako minister zdravotníctva dehonestuje lekársky stav a pritom sám je lekár."
Aj včerajší rozhovor so zamestnancami nemocnice v Bardejove presvedčil Dzurindu, že reforma zdravotníctva nemá alternatívu. Ako po skončení vyše hodinovej diskusie vyhlásil, neprišiel do Bardejova odhovárať zamestnancov od štrajku. Odmietol sa vyjadriť k tomu, aké kroky vláda podnikne, keď sa po začatí ostrého štrajku v nemocniciach objavia sťažnosti pacientov na nekvalitnú zdravotnícku starostlivosť, ani k otázke, či štrajkujúci dosiahnu zvýšenie svojich platov. Poznamenal však, že pracovno-právny vzťah nie je medzi vládou a zamestnancom, ale na báze Zákonníka práce.
Premiér priznal, že slovenské zdravotníctvo prechádza nesmierne ťažkým a zložitým obdobím. Na príklade bardejovskej NsP, transformovanej v roku 2002 na neziskovú organizáciu povedal, že problémy sa dajú zvládnuť. Petko poukázal na jej rozvoj. Uviedol, že v máji budú inštalovať nový CT prístroj a magnetickú rezonanciu. Kým v roku 2001 vykazovala nemocnica stratu 5 až 7 miliónov korún, rok 2005 skončila hospodárenie s miernym plusom. Podľa riaditeľa bolo tým pádom na platové navýšenie, ktoré sa udialo v januári toho roku. Ak bude ekonomický vývoj priaznivý, tak v júli opätovne pristúpia k miernemu navýšeniu platov. "S odborármi sme sa však dohodli, že navyšovanie sa bude diferencovať," zdôraznil Petko.
Autor: meš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
