Občianske združenie (OZ) Venuše. Na ôsmich pevných stanovištiach aj v každom kúte Prešova sa pohybovalo 160 dobrovoľníkov spomedzi študentov aj skautov. Okoloidúcim ponúkali živé aj umelé narcisy a informačné letáky o tejto zákernej chorobe.
"Ešte sme v uliciach len chvíľu a už sme rozdali 200 narcisov. Viac nemáme, tasme ľuďom dali aj svoje. Príspevky nám dávajú aj keď už nemáme kvety," povedal nám Tomáš Lukačin z prešovskej Strednej priemyselnej školy lesníckej. So spolužiakmi Petrom Tarasovičom, Igorom Mičkom a Lukášom Vatahom sa pohybovali v centre mesta. Keď sme oslovili skautov Petra Jurigu, Michala Evelleya a Ondreja Urbana ešte len začínali a plánovali sa presunúť do mestskej časti Kúty. Kasičku mali takmer prázdnu, ale nepochybovali, že ju ľudia finančnými darmi naplnia.
Ľudia reagovali spontánne a dobrovoľníci nemuseli nič vysvetľovať. "Rada prispejem. S rakovinou bojoval môj otec aj neter, takže viem, aké je to kruté," povedala nám Alžbeta Bernarská z Prešova. Iný pán v stredných rokoch po štedrom príspevku do schránky si síce narcisy vzal, ale letáky odmietol so slovami: "Nie, radšej nechcem zažiť toľko strachu." Takto reagovalo viac ľudí, čo nám potvrdili aj dobrovoľníčky z Fakulty zdravotníctva Prešovskej univerzity Andrea Mišková, Monika Andrejová a Jana Bednárová. Pani Agáta, mala zase inú poznámku. "Som rada, že ľudia reagujú na zbierku, ale nesúhlasím s tým, aby sa peniaze posielali do Bratislavy. Aj tu ich chorí potrebujú. Manžel leží na onkológii a viem, aká je tam bieda s liečivami. Nie som si istá, či tá zbierka pomôže aj Prešovčanom."
Podľa predsedníčky OZ Venuše Márie Johanovej pravidlá verejnej zbierky sú také, že polovicu z vyzbieraných peňazí musia odoslať Lige proti rakovine SR do Bratislavy. Potom sa prerozdelia do regiónov. O zvyšku zbierky a adresnej pomoci potom rozhodujú domáci organizátori. "Za posledné tri roky prešovská onkológia dostala z týchto zdrojov 300-tisíc korún. Niekedy je na škodu aj to, že primári peniaze od generálnej rady Ligy proti rakovine nežiadajú a potom sú šance menšie," povedal nám M. Johanová. Členky OZ Venuše dôverne poznajú, aké je ťažké bojovať s rakovinou. Každá z nich má osobnú skúsenosť a aj preto sa v aktivitách angažujú. "Každý pacient potrebuje pomoc. V čase krízy aj neskôr. Vlani nám zomreli štyri členky po recidívach, ktoré prišli po 14 až 20 rokoch. Považovali sa za vyliečené a v ich telách rástli metastázy," povedala nám Eva Zichová naznačujúc, že ani niekoľkoročný boj a obete rodín často neznamenajú víťazstvo nad chorobou.
Foto: autorka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
