rusínskych
národnostných združení (s rovnakým názvom), Ruského klubu - 1923, na čele ktorého stojí Gabriel Beskyd, a Ruského klubu - 1923 pod vedením Štefana Sekeráka. Posledne menovaný klub totiž založil Nadáciu Ruského klubu - 1923, ktorého predsedom je Konštantín Barna. Tá si dala na list vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísať objekt Ruského domu ako svoje vlastníctvo. V tej chvíli sa spor medzi oboma skupinami tej istej národnostnej menšiny vyostril.
Lukratívne priestory Ruského domu sú pre verejnosť nedostupné už najmenej dva roky a v súčasnosti disponuje kľúčmi od brán Nadácia, ktorá tu podľa tvrdenia Štefana Sekeráka robí rekonštrukciu. Ako pre Korzár uviedol Peter Krajňák, ktorý zastupuje "Beskydov" Ruský klub - 1923 a presadzuje aj záujmy najpočetnejšej rusínskej kultúrno-spoločenskej organizácie Rusínskej obrody na Slovensku, svoje práva si budú uplatňovať súdnou cestou. "Urobíme všetky právne kroky, ktoré sú možné podľa našich zákonov, aby sme Ruský dom dostali späť," prehlásil Krajňák.
Spochybnil platnosť členskej schôdze, po ktorej vznikol Ruský klub - 1923 pod vedením Sekeráka. Odôvodnil to tým, že táto skupina ignorovala, respektíve nevyžiadala si stanovisko už existujúceho združenia, ktoré uznáva ako predsedu G. Beskyda a dala sa na Ministerstve vnútra SR zaregistrovať pod rovnakou hlavičkou.
Súdiť sa chce aj nadácia. Podľa Š. Sekeráka ide o pozemky za Ruským domom, na ktorých je v súčasnosti piváreň vo vlastníctve spoločnosti Jednota, ale aj ďalšie pozemky a nehnuteľnosti v susedstve. Podávajú tiež podnet na súd proti autorovi článku pod názvom "Ako traja ruskí bohatieri okradli rusínsky národ" Alexandrovi Zozuľákovi, ktorý v rusínskom jazyku vyšiel v Národných novinách 12. apríla tohto roku. Sekerák verejne označil toto periodikum za noviny, ktorých úlohou je očierňovať nadáciu. Jedným dychom však dal verejný prísľub, že Ruský dom verejnosti sprístupnia 15. mája. Ako tvrdí Sekerák, záujmom nadácie je rozvíjať vzdelávacie aktivity, ale v súčasnosti investujú čas aj peniaze do súdov a rekonštrukcie interiéru.
Pôvodný Ruský klub - 1923 sa hlási k zámerom predchádzajúcich generácií, ktoré organizovali zbierku na kúpu Ruského domu. Do nej prispeli Rusíni - gréckokatolícki veriaci, krajania žijúci v USA a najväčšiu sumu daroval blahoslavený biskup Pavol Peter Gojdič. "Chceme nielen sprístupniť tieto priestory svojim členom počas celého roka, ale aj rozvíjať kultúrnu činnosť Rusínov v mene tých, ktorí sa na tento stánok poskladali. Tiež zanechať dedičstvo budúcim generáciám tak, ako to urobili naši rodičia," uviedol Krajňák.
Faktom totiž je, že kým Ruský klub - 1923 s predsedom G. Beskydom sa môže preukázať svojou členskou základňou, ich protipól a Nadácia Ruský klub - 1923 sa odvoláva síce na údajne širšiu členskú základňu, ale roztrúsenú po celom svete. V spore nehrajú úlohu len dva tábory Rusínov. V hre je predovšetkým hodnota lukratívneho objektu a nájomné od dvoch prevádzok, ktoré podnikajú v prenajatých priestoroch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
