únii, teda podľa ESA 95, bol prebytok vyrátaný na 90,4 milióna korún. Keby Úrad PSK chcel čerpať úver z Európskej investičnej banky, táto suma by bola považovaná za aktíva.
Na otázku, ako sa tieto prostriedky ďalej použijú, vedúca odboru financií Úradu PSK Mária Holíková odpovedala, že väčšina z nich pôjde do rezervného fondu. "Do fondu odvádzame 10 percent z prebytku, ale teraz navrhujeme sumu zvýšiť na 29,3 milióna korún. Zhruba 120 miliónov sa použije podľa návrhov a požiadaviek jednotlivých komisií, ktoré však podliehajú schváleniu krajských poslancov," konkretizovala šéfka finančného odboru. Dodala, že časť týchto prostriedkov využijú tiež na rekonštrukciu priestorov v prešovskej Strednej priemyselnej škole strojníckej. "Stále sme v podnájme a potrebujeme rozšíriť kancelárske priestory úradu, prípadne niektoré odbory presunúť," poznamenala.
Mária Holíková považuje tento hospodársky výsledok za pozitívny trend. Pre porovnanie, v prvom hospodárskom roku PSK, teda 2002 mali prebytok v hodnote 19,9 milióna korún, o rok neskôr 49,2 milióna a v roku 2004 už išlo o 72,6 milióna korún. Tento vývoj značne ovplyvnila fiškálna decentralizácia, zmena tvorby rozpočtu a príjmov PSK. Napríklad daň z príjmov fyzických osôb bola vlani na úrovni 1,522 miliardy korún, daň z motorových vozidiel tvorila 292,5 miliónov korún.
PSK začal minulý rok s rozpočtom 3,245 miliardy korún, ale v závere roka bol v príjmoch upravený na 3,284 miliardy korún a vo výdavkoch na 3,349 miliardy korún. "Tento schodok v upravenom rozpočte nám vyrovnávajú finančné operácie z minulých rokov," upresnila M. Holíková. Najviac peňazí z bežného rozpočtu, teda 51 percent išlo na vzdelávanie, na dopravu 21 percent, na sociálne zariadenia 19 percent a na kultúru dal PSK 6 percent.
Autor: ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
