Stalo sa tak po takmer dvojročnej pauze, počas ktorej bol tento kultúrny stánok zatvorený pre rekonštrukciu. Faktom však je, že za otvorením Ruského domu bola predovšetkým iniciatíva Ruského klubu 1923 okolo Gabriela Beskyda s členskou základňou, ktorú neakceptuje novozaložená Nadácia ruského klubu 1923 pod vedením Konštantína Barnu. Nadácia má totiž lukratívny objekt Ruského domu zapísaný na liste vlastníctva a hospodári s financiami z prenájmu priestorov firmám.
Včera do Ruského domu prišla asi tridsiatka Rusínov očakávajúc, že idú na kultúrne podujatie pri príležitosti otvorenia domu. Vstup do priestorov bol však poznamenaný vášňami, ktoré vyústili do hádky. Žiadne podujatie sa nekonalo a ani nebolo v pláne. Na novinárske otázky o tom, aký majú plán činnosti a podujatí, štatutári nevedeli odpovedať. Stretnutie bolo napokon len o tom, že sa obe strany navzájom napádali a obhajovali platnosť ustanovujúcich schôdzí a členskej základne dvoch existujúcich Ruských klubov 1923. Mimochodom, Ruský klub (RK) 1923 okolo Konštantína Barnu a Štefana Sekeráka podal žalobu na Okresný súd v Prešove a žiadal o potvrdenie neplatnosti členskej schôdze a predsedníctva G. Beskyda. Na dvoch vytýčených pojednávaniach sa však nezúčastnili a napokon žalobu stiahli.
Problém nevyriešených vzťahov preto poznamenal atmosféru stretnutia. Reakcia neprišla ani na návrh člena RK 1923 okolo Beskyda Petra Krajňáka, ktorý navrhol, aby bola Nadácia Ruského klubu zrušená, aby predsedovia oboch členských základní odstúpili, zjednotili sa a hlasovali za nového predsedu. "Sme jednoznačne proti tomu, aby Nadácia ďalej fungovala, lebo vznikla na základe svojvôle štyroch ľudí. Navrhujem, aby sa správcom Ruského domu stal Michal Hudák, ktorý tu roky pracoval, má skúsenosti aj rešpekt verejnosti," prehovoril P. Krajňák. Odporcovia však o návrhu odmietli diskutovať. Naopak. Pavol Birčák zastupujúci Nadáciu a druhý tábor Rusínov zdôraznil, že jej zrušenie neprichádza do úvahy. "Nadácia vznikla aj preto, aby si prívrženci Beskyda neprivlastnili tento majetok. Ničím sa o vrátenie Ruského domu nezaslúžili a vysúdená je zatiaľ len jedna tretina majetku, o dve tretiny ešte budeme bojovať na súde," tvrdil P. Birčák. Odpovedi na otázky o tom, či súhlasia so zvolaním oboch členských základní a hlasovaní o novom predsedovi sa vyhýbal.
Namiesto príjemného stretnutia či plánovania aktivít sa v sále ozýval krik a piskot, ktorý napokon nepriniesol žiadny výsledok. Oba tábory Rusínov nenašli spoločnú reč. Stíchli iba na malú chvíľu, keď prehovoril Michal Hudák. "Prežil som od roku 1954 v Ruskom dome veľa rokov, intenzívne som v ňom pracoval od roku 1970. V klubovej a inej kultúrnej činnosti sa tu realizovali moji synovia a deti mnohých našich priateľov. Teraz sa pred nimi hanbím a cítim sa nepríjemne, keď zisťujem, že ma niekto odstrkuje. Čakal som, že sa zjednotia rozumní ľudia a budú zveľaďovať dom, na ktorý sa poskladali naši predkovia, že bude slúžiť všetkým," povedal so dojatím v hlase. Pripomenul tiež, že podľa jeho predstavy by sa Ruský dom v rámci Prešovského kraja mal stať akýmsi metodickým centrom a mal by pôsobiť medzinárodne, teda aj pre krajanov vo svete.
Jeho názor podporili aj iní účastníci. "Schádzali sme sa tu ako študenti Ruského gymnázia, dokonca aj po revolúcii v roku 1989, ale už dlho sa tu nič nedialo. Pre nás je tento dom kultúrnym stánkom porovnateľným s PKO," reagovala na udalosti Oľga Kollárová. Georgi Bobák a jeho manželka Mária sa priklonili k jej názoru a želajú si, aby bol tento dom kultúrnym strediskom pre Rusínov bez rozdielu a aby im nikto nediktoval kto tam môže vstúpiť a kto nie. "Sme za zjednotenie klubov a demokratické vedenie. Maďari sa vedia spojiť, aj Rusnaci by mali ťahať za spoločný povraz," dodala Mária Bobáková. Stretnutie však potvrdilo, že realita je celkom odlišná a problém ostal otvorený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
