posledné desaťročia. „Prvé tohtoročné jarné rojenie lykožrúta smrekového sme zaznamenali dvadsiateho štvrtého apríla a to aj v nadmorskej výške 1 500 metrov," uviedol námestník riaditeľa ŠL TANAP-u Pavol Fabian.
Podľa Predsedu Občianskeho združenia Lesníci - ochrancovia prírody Tatier Mikuláša Michelčíka by pred desiatimi rokmi takáto situácia nebola možná. „Dlhodobé štatistiky ukazovali, že lykožrút by nad nadmorskou výškou 1 200 metrov neprežil. Posledných desať rokov sa klimatické pomery tak menia, že lykožrút stúpa čoraz vyššie. Tisícpäťsto metrov, ktoré uviedol kolega Fabián, je už prakticky horná hranica lesa." V niektorých oblastiach sveta boli zaznamenané prípady, kedy lykožrút napadol aj kosodrevinu.
„V týchto dňoch môžeme hovoriť o veľmi silnom odchyte dospelých jedincov lykožrúta smrekového v celom kalamitnom území. Počas mojej dvadsaťročnej praxe v lesoch celého Slovenska som také intenzívne rojenie lykožrúta smrekového ešte nezažil," dodal P. Fabián. Priemerný odchyt tohto škodcu na jeden lapač sa pohybuje v rozmedzí od štyroch do ôsmich tisícok dospelých jedincov. V extrémnych prípadoch ŠL TANAP-u zaznamenali v centrálnych oblastiach Smokovcov, Tatranskej Lomnice a Kežmarských Žľabov odchyt 14 až 16-tisíc chrobákov na jeden lapač.
Podľa informácií ŠL TANAP-u najkritickejšia situácia je v Národnej prírodnej rezervácii Dolina Bielej vody, kde bolo rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia (KÚ ŽP) v Prešove ponechaných bez spracovania takmer 30-tisíc metrov kubických kalamitnej drevnej hmoty. V tejto lokalite sa odchyt v jednom lapači za dva májové dni pohyboval od 8 do 10-tisíc jedincov.
Vedúcej Odboru ochrany prírody a krajiny KÚ ŽP Marte Makarovej sme položili otázku, či má vzhľadom na veľkú lykožrútovú hrozbu ponechanie nespracovanej hmoty takýchto rozmerov opodstatnenie. „V Doline Bielej vody sme určite nerozhodli o nespracovaní 30-tisícov kubíkov. Neviem, z kadiaľ ŠL čerpali tento údaj. Spracovať následky veternej kalamity sme neumožnili len na malom percente územia, kde to bolo kvôli najprísnejšiemu stupňu ochrany potrebné," ozrejmila svoj postoj M. Makarová.
Pre lepšie uvedomenie si hroziacej lykožrútovej kalamity uviedol M. Michelčík niekoľko čísel na porovnanie: „Lykožrút je súčasťou prírody. Za normálnych okolností, kedy chrobák nepredstavuje nebezpečenstvo, je za týždeň odchytených okolo tisíc chrobákov a to na jednom lapači pripadajúcom na jednen hektár. Teraz sú v národnom parku lapače často umiestnené aj dvadsaťpäť metrov od seba." Či Tatry postihne nová katastrofa, ukážu najbližšie týždne.
Autor: toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
