už za sebou aj prvé previerky odbornej spôsobilosti. Členovia horských záchranných služieb, podobne ako napríklad policajti, musia každé dva roky prostredníctvom skúšok preukázať svoju odbornú spôsobilosť. Ide o zimné a letné previerky.
Pracovať v horskej službe si vyžaduje skúsenosti z horolezectva, lyžovania a v neposlednom rade dôležitá je aj znalosť zdravovedy. Dva roky externe kvôli tomu študujú na zdravotnej škole. Napríklad, záchranári musia po odbornej stránke zvládnuť aj pôrod. Ako nám povedal L. Cvengroš, tieto skutočnosti ho neodradili od práce v horskej záchrannej službe, skôr naopak. "Žiadna z disciplín nebola pre mňa náročná. V zimnej časti previerok som sa najviac tešil na skialpinizmus a v lete to bola zase lezecká časť," povedal nám L. Cvengroš. Ako pre KORZÁR uviedol náčelník Horskej záchrannej služby Slovenský raj Peter Bulej, aj záchranári sú len ľudia a termín skúšok niektorí očakávajú s obavami a trémou.
Záchranári musia napríklad zvládnuť v prípade horolezectva štvrtý stupeň obtiažnosti. Jednotlivé stupne sa kategorizujú podľa strmosti steny, chytov, možnosti použitia technických prostriedkov. Podľa slov P. Buleja, siedmi záchranári zo Slovenského raja v tejto oblasti problémy nemajú, väčšina z nich dokonca zvládne siedmy stupeň. Pre ilustráciu, prvý stupeň obtiažnosti je chodecký terén, na pridržiavanie netreba používať ruky. Siedmy stupeň patrí medzi náročnejšie, horolezec má len malú možnosť použiť technické prostriedky, na stene je minimálny počet chytov. Súčasťou skúšok je aj skialpinizmus, kondičná túra, ktorú mnohí laici považujú za extrémizmus či adrenalínový šport. Záchranári musia trasu zdolať v intervale 2,5 až 3 hodiny. V zime musia okrem iného zvládnuť lyžovanie a modelové situácie, kedy na kanadských saniach musia transportovať zraneného turistu. "Pri týchto situáciách sú dané konkrétne metodické postupy, ktoré sa musia dodržať," upresnil P. Bulej.
Záchranári musia úspešne absolvovať aj teoretické skúšky. Svorne nám priznali, že v tomto prípade sa jednoducho musia učiť. "Stále vstupujú do platnosti nové teoretické pravidlá, ktoré sa jednoducho musíme naučiť. To sa dá zvládnuť aj za týždeň. V prípade kondície je to iné, tá sa nedá naštudovať, človek ju musí nadobudnúť neustálym tréningom," vysvetlil ďalší zo záchranárov Dezider Hudák.
Členovia Horskej záchrannej služby Slovenský raj denne v teréne prejdú 15 až 20 kilometrov. Ich prácou je okrem iného aj kontrola technických zariadení. Ako nám svorne povedali, kondíciu si udržujú aj v súkromí. "Do práce jazdievam na bicykli. Okrem toho v zime vo voľnom čase chodievame na skialpinistické túry do Vysokých a Nízkych Tatier," popísal D. Hudák. Jeho kolega L. Cvengroš zase závodne bicykluje, behá a intenzívne sa venuje skialpinizmu.
"V prípade opakovaného nesplnenia uvedených podmienok je zo zamestnancom horskej záchrannej služby rozviazaný pracovný pomer," uviedol pre KORZÁR náčelník Školiaceho strediska horskej záchrannej služby v Táloch Milan Sekelský. Podľa slov P. Buleja, ktorý v tejto oblasti pracuje už 25 rokov, z Horskej záchrannej služby Slovenský raj, všetci záchranári skúšky vždy zvládli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
