patrili. Celkovo ide o tridsaťsedem hektárov pôdy. S pozemkami však budú môcť nakladať, až keď údaje z ROEP zapíše kataster nehnuteľností.
"ROEP bol popradskému katastru odovzdaný v decembri roku 2004. Podľa zákona má kataster deväťdesiatdňovú lehotu, aby pozemky zapísal! Píše sa jún 2006, ale kataster si doteraz svoju zákonnú povinnosť nesplnil," uviedla starostka Mlynice Anna Krajčová.
Z tohto dôvodu podľa starostky vzniká jednotlivcom a obci ujma. „Ľudia nemôžu so svojím majetkom nakladať. Keď si chcú predajom pozemkov vyriešiť svoju finančnú situáciu, nemôžu." Veľkú časť z navrátených pozemkov vlastní a chcela by ich použiť na svoj rozvoj aj obec. „Máme dvadsať stavebných parciel, kde sa už mohlo dávno stavať. Na parcelách sú už naťahané všetky potrebné siete. Všetko stojí ladom pre nečinnosť katastra," tvrdí A. Krajčová.
Domy by dotiahli do Mlynice nových ľudí. Okrem omladenia populácie tým starostka sleduje zaradenie Mlynice k obciam nad päťsto obyvateľov. „Tým by sa zvýšil koeficient, ktorým štát obciam prideľuje financie. V obecnej kase by sme mali viac peňazí."
Spomínané parcely sú umiestnené na ulici, na ktorej druhej strane už domy stoja. Aj ich obyvatelia doplácajú na súčasnú situáciu. Na ulici nie je napríklad asfaltová cesta. Podľa starostky by začatím zdržaných stavieb okamžite prišli aj peniaze na dofinancovanie chýbajúcej infraštruktúry.
Problém komplikuje život aj predsedovi mlynického roľníckeho družstva Ľudovítovi Dorkovi: „Kým niekto nemá zapísaný pozemok v katastri, de facto nie je jeho, aj keď jeho je. Nastáva problém a spory, komu má družstvo vlastne platiť za nájom pôdy." Predseda Dorko načrtol ďalšie potencionálne nebezpečenstvo, ak sa situácia nebude riešiť. „My dostávame poľnohospodárske dotácie z Európskej únie na základe výmery obrábanej pôdy. Tieto výmery sa podľa predpisov nesmú zásadne zmeniť počas približne desiatich rokov. Teoreticky kvôli nezapísaným pozemkom môžeme prísť o značné množstvo peňazí."
Riaditeľ popradského katastra Emil Ďuriač zaradil príčiny problému inde. "Mlynický prípad sa naozaj robí veľmi dlho. Snažíme sa to urýchliť, ale v podstate nemáme na to žiadne páky. Kataster absolútne nie je na vine." Ďuriač vidí príčinu v súkromnej firme, ktorá vyhrala konkurz na spracovanie podkladov. „Spracovateľ nám nedodal kompletné opravené materiály bez chýb. S chybami kataster v žiadnom prípade nemôže tieto pozemky zapísať. Zápis bude možný až pod ich odstránení."
Podľa zástupcu spracovateľa Antona Julényho má v tejto veci „pravdu každý a nikto. Správa katastra v roku 2004 konštatovala, že ROEP je zapísateľný a bez chýb. Vtedy mal však kataster málo personálnych kapacít, aby ich stihol zapísať. Po čase, keď sa jeho personálna situácia zlepšila, nastala zase iná komplikácia. Zmenou predpisov na spracovanie sa zmenila technológia zápisu ROEP-ov," vysvetlil A. Julény.
Takto sa v zápisoch podľa A. Julényho zrazu ocitlo množstvo formálnych chýb, na ktorých odstránenie je potrebný určitý čas. „S katastrom si teraz vymieňame podklady, vychytávame chyby. ROEP-om sa v Mlynici zapisuje celkovo 829 parciel," doplnil A. Julény.
Podľa zástupcu spracovateľa, až na malé výnimky, kde došlo k vydržaniu, už boli pozemky v extraviláne (poľnohospodárska pôda) zapísané. A. Julény zakončil svoje vyjadrenie pre Mlynicu optimistickou správou: „Proces by mal byť ukončený do dvoch až štyroch týždňov."
O navrátení pozemkov bývalým vlastníkom prostredníctvom ROEP-ov rozhodovala sedemčlenná komisia na základe archívnych dokumentov. Svoju činnosť začala v roku 2001. Komisia sama potrebovala tri roky, aby dospela k výsledkom. Preto podľa starostky A. Krajčovej prišlo ďalšie zdržanie úplne nevhod. V prípade Mlynice ide o pozemky z nemeckých konfiškátov, ktoré subjekty dostali do vlastníctva po druhej svetovej vojne na krátky čas. Ich užívanie vlastníkom prerušil komunistický režim.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
