jej nárokov odmietol. Sťažovateľka vo svojom podaní namietala neprimeranú dĺžku konania o náhradu škody. Tým bolo porušené jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote.
Napadnuté konanie sa začalo v roku 1992 na návrh sťažovateľky. Okresný súd v Poprade však do dnešných dní konanie neskončil. Marta Hrobová sa na neprimeranú dĺžku konania sťažovala už v roku 2000 na Ústavnom súde SR. Ústavný súd SR vo svojom náleze rozhodol, že došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tom čase však Ústavný súd SR nemal právomoc priznať sťažovateľke finančné odškodnenie, ani prikázať súdu konať ďalej bez prieťahov.
Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vynesenom 8. júna 2006 uviedol, že sťažovateľka svojím správaním ovplyvnila dĺžku konania, a to najmä opakovanými námietkami voči sudcom. Napriek tomu mal súd za to, že dĺžka konania bola neprimeraná a tak došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie veci v primeranej lehote. Sťažovateľka požadovala 1 500 000 korún ako nemajetkovú ujmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
