preto ide o nadregionálny problém. Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali na zlepšenie vzájomnej spolupráce členských krajín EÚ v oblasti hodnotenia povodňových rizík a povodňového manažmentu. Prijatá správa sa zameriava viac na riziká ako na samotné povodne, pričom vyzýva členské štáty na vypracovanie povodňových plánov. Navrhnutie konkrétnych opatrení má byť ponechané na členské krajiny. Európsky parlament schválil aj novú protipovodňovú smernicu.
Záplavy sú najčastejšou prírodnou katastrofou v Európe. V rokoch 2002 a 2005 mali vo väčšine postihnutých oblastí ničivé následky. Len dažde v auguste 2005 si vyžiadali viac ako 70 ľudských životov, o hospodárskych škodách ani nehovoriac. Európska komisia predložila po záplavách v roku 2002 akčný program EÚ týkajúci sa povodní, v rámci ktorého sa mal zlepšiť okrem iného výskum a informácie. Teraz zastreší protipovodňové opatrenia a protipovodňový manažment v rámci EÚ nová smernica. Pripravované opatrenia vychádzajú z toho, že riziko záplav v Európe sa bude zvyšovať. Cieľom smernice je zníženie rizík, ktoré povodne predstavujú pre ľudské zdravie, životné prostredie, infraštruktúru a majetok. "V smernici sa ustanoví zmapovanie povodní vo všetkých oblastiach so značným povodňovým rizikom, koordinácia v rámci spoločných povodí a vypracovanie plánov povodňového manažmentu. Členské štáty aj na základe doterajších skúseností majú vytvoriť povodňové mapy a indikatívne mapy povodňových škôd s opisom oblastí, kde sa nachádzajú rôzne úrovne povodňového rizika," uviedol slovenský europoslanec Milan Gaľa.
Podľa jeho slov by koordinovaná činnosť na úrovni Európskej únie by mala priniesť zlepšenie celkovej úrovne protipovodňovej ochrany. "Pre Slovensko sú nebezpečné tzv. riečne záplavy na veľkých tokoch riek. Pre náš región sú aktuálne, ako sme to zažili v uplynulých dňoch, nárazové záplavy, ktoré sú spôsobené intenzívnym dažďom v určitej lokalite. Hlavné príčiny záplav sú prírodné fenomény. Výšky škôd spôsobených výskytom nárazových záplav sú vo veľkej miere ovplyvnené ľudskými činnosťami, ako sú výrub lesov v hornej časti povodia, vyrovnávanie toku riek a potláčanie prírodných záplavových nížin, neadekvátne odvodňovacie postupy a najmä rozsiahla výstavba vo vysoko rizikových záplavových oblastiach," dodal Gaľa.
Povinnosti v súvislosti s touto smernicou sú obmedzené na predbežné posúdenie povodňového rizika, vypracovanie máp povodňového rizika a plánov povodňového manažmentu.
Čo hovorí o povodniach smernica EÚ
Nová protipovodňová smernica Európskej únie koštatuje v dôvodovej správe, že povodne v poslednách rokoch mali v Európe ničivé následky. Podľa správy je vedecky dokázané, že frekvenciu a intenzitu silných dažďov zvyšujú viaceré faktory, ktoré súvisia s ľudskou činnosťou:
Intenzívna urbanizácia, najmä rizikových oblastí (rozvoj urbanistických
plôch a ciest, zmeny tokov riek, neuvážené zastavanie záplavových území);
Odlesňovanie, najmä povolené výruby v údoliach na stavbu víkendových chát,
výstavbu priemyselných zón a obchodných centier na brehoch horských riek,
ktoré boli predtým zalesnené;
Intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré je kritizované kvôli jeho uzatváraniu
vrchných vrstiev pôdy, zníženie počtu lúk a záplavových území, zastavaniu
pastvín alebo využívaniu skorých kultúr;
Erózia pôdy.
Európska komisia predložila po záplavách v roku 2002 akčný program EÚ týkajúci sa povodní, v rámci ktorého sa mal zlepšiť okrem iného výskum a informácie. Nasledovalo oznámenie Komisie o manažmente rizík povodní, ktoré obsahovalo analýzu a návrhy koordinovaných opatrení. Jedným z týchto opatrení je aj návrh schválenej smernice. Podľa EÚ by malo uplatňovanie novej smernice spôsobiť členským štátom čo najmenej administratívnych a technických výdavkov. Smernica zároveň zachováva a zohľadňuje doterajší stav povodňových opatrení v jednotlivých štátoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
