Keď vstupovali do projektu, ktorým chcú riešiť jej využívanie na výrobu tepla, našli veľa spoločných atribútov v problémoch aj východiskách. Práve o nich teraz zástupcovia všetkých troch krajín rokujú na spoločnej medzinárodnej konferencii. Koná sa od pondelka do dnešného popoludnia na pôde prešovského Krajského úradu.
Výsledným produktom by mala byť Štúdia komplexného nakladania s biomasou v spoločnom prihraničnom regióne Maďarsko-Slovensko-Ukrajina. "Na konferencii odzneli príspevky zástupcov projektu vo všetkých troch krajinách aj expertov z výskumných ústavov. Ide nám o spoločnú vec - využitie voľného územia či lesov na pestovanie a spracovanie produktov pre biomasu na ploche 110-tisíc kilometrov štvorcových. Pre zaujímavosť, ide asi o dva a polnásobok územia SR," uviedol projektový manažér Regionálneho a vzdelávacieho centra (REVIC) v Prešove Rastislav Filičko. Táto organizácia je zároveň hlavným žiadateľom a koordinátorom projektu na medzinárodnej úrovni. Projekt podporila EÚ. Pre Slovensko ide o príspevok vo výške 10 miliónov korún. Podobnú sumu získalo aj Maďarsko a pre Ukrajinu, ktorá ešte nie členom EÚ, ide o 150-tisíc euro.
Čo sa týka územia, na Slovensku pôjde o Prešovský a Košický kraj, na maďarskej strane o dve župy a to Borsod-Abaúj-Zemplén a Szabolcs-Szatmár-Bereg a na Ukrajine o Zakarpatskú oblasť. R. Filičko zdôraznil, že biomasa a jej využitie prinesie chudobným regiónom nielen úsporu energií, využitie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ale v neposlednom rade aj zvýši zamestnanosť najmä pre ľudí s nízkym vzdelaním. V tej súvislosti ukrajinský radca Igor Kyrylchuk pripomenul, že aj na Zakarpatsku sú asi dve tretiny nevyužitých lesov a jedna tretina pasienkov. Tie sú podľa jeho slov potenciálom pre palivá. "Po tom, čo sa v našej krajine zvýšila cena zemného plynu, využitie alternatívnych zdrojov sa stalo aktuálnou témou. Sme len na začiatku. Slovensko je o krok vpredu a môže sa stať pre nás dobrým príkladom," dodal I. Kyrylchuk.
Na otázku, ako sa bude projekt v praxi uplatňovať, R. Filičko reagoval: "Produkty pre biomasu budeme spracovávať, alebo aj pestovať. Biomasa môže mať pôvod v rastlinách ako je slama, lístie, tráva, modifikovaná kukurica alebo drevná hmota z vŕby, topoľov a iného odpadu z lesov. Experti budú na konferencii hovoriť aj výhodnosti konkrétnych plodín na tento účel, napríklad aj o pre nás neznámej plodine amarantus, vrátane výhrevnosti produktov z nich."
Zaujímalo nás, pre koho je projekt určený, alebo kto bude jeho výsledky v praxi využívať. Podľa R. Filička praktické pilotné projekty síce nie sú záväzným výstupom, ale napriek tomu plánujú pomôcť zrealizovať 3 typy biokotolní s rôznymi systémami. "Použijeme všetky závery z projektu s tým, že budeme kombinovať produkty z rastlín, aby sme overili ich využiteľnosť ako paliva v závislosti od špecifiky regiónu," odpovedal na otázku. Výsledky štúdie budú adresovať samosprávam, stredným a väčším producentom, ktorí v tejto oblasti podnikajú, preto štúdia bude obsahovať aj metodiku financovania a výhodnosť použitia jednotlivých technológií.
V tej súvislosti manažér pre publicitu Vasiľ Demko pripomenul, že EÚ nakladanie s biomasou podporuje a považuje za dynamický sektor. Potvrdzujú to aj vízie o tom, že vzniknú nové technológie a do roku 2020 sa pri spracovávaní biomasy zamestná 1,5 milióna ľudí v Európe. O tridsať rokov neskôr by malo ísť 5,7 milióna pracovných príležitostí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
