Napriek tomu, že v júli 1997 zažili ničivú povodeň, ktorá obec odrezala od okolitého sveta. Postupne sa obec aj ľudia z nešťastia spamätali, miestny potok vyregulovali. Tvrdia však, že v súčasnosti ich obec ohrozujú vody z dolného konca dediny. Výstavbu vodnej nádrže nad Tichým Potokom však stále odmietajú. Jej výstavba ako zásobárne pitnej vody pre mestá a obce Prešovského kraja sa pripravuje už od šesťdesiatych rokov. Medzitým sa objavilo množstvo pre aj proti a názory si medzi sebou vymieňali odborníci z rôznych kruhov - od ministerstiev až po mimovládne organizácie.
„Už od šesťdesiateho ôsmeho nás strašia výstavbou priehrady. Pozastavená bola preto aj výstavba rodinných domov v obci. Mladí odchádzali, v súčasnosti tu preto bývajú väčšinou dôchodcovia," povedali nám Jozef Bilek a zástupkyňa starostky Marta Tomalová z Tichého Potoka (na snímke). Podľa nich miestni, ale aj ľudia z okolitých obcí sa obávajú možného nebezpečenstva pretrhnutia hrádze vybudovanej vodnej nádrže a zaplavenia osídlených obcí pod priehradou.
V roku 1996 ministerstvo životného prostredia vydalo záverečné stanovisko, podľa ktorého nepovažuje vybudovanie vodnej nádrže Tichý Potok za potrebné s odôvodnením, že vodných zdrojov je v tejto oblasti dosť. V apríli tohto roku sa však už malo na ministerstve životného prostredia uskutočniť rokovanie o rozsahu pripravovanej stavby a posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Navrhovateľom bola Vodohospodárska výstavba Bratislava. Starostka Tichého Potoka Ľubica Džuganová odmietla vtedy ísť do Bratislavy na rokovanie. Uviedla vtedy, že jej je ľúto, že sa veci odohrávajú v Bratislave a nie na východe. Z 22 pozvaných účastníkov boli len štyria z Bratislavy, ostatní z Prešovského kraja. Na rokovanie nepozvali nikoho z oprávnených užívateľov, ani zástupcov obcí, ktoré budú prípadnou výstavbou dotknuté.
Ako sme sa v Tichom Potoku dozvedeli, poslanci v marci dokonca schválili uznesenie, v ktorom nesúhlasia s výstavbou Vodárenskej nádrže Tichý Potok. Uznesenie zaslali ministerstvu životného prostredia. Členovia miestneho parlamentu žiadajú vládu, aby prijala nulový variant a prehodnotila doterajšiu Koncepciu vodohospodárskej politiky SR v súlade s prenesenými kompetenciami na samosprávu. Tvrdia, že podľa zákona za zásobovanie obyvateľov pitnou vodou je zodpovedná samotná samospráva.
Podľa pracovníčky z oddelenia územného plánovania a životného prostredia Úradu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Kataríny Ježovej je výstavba spomínanej nádrže zakomponovaná v územnom pláne PSK kraja ako prioritná verejnoprospešná stavba. V súčasnosti prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Zdá sa, že napriek odmietavému stanovisku starostky Tichého Potoka a starostov ostatných dotknutých obcí priehradu napokon postavia. „Podľa analýz, ktoré vypracovala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, je nutnosť výstavby vodnej nádrže z dôvodu nedostatku pitnej vody v tejto oblasti," dodala K. Ježová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
