Podľa slov Ing. Františka Pramuku, vedúceho novoveského strediska štátneho podniku Rudné bane, boli domy podmáčané zakaždým, keď stará štôlňa Rochus nestíhala odvádzať vodu. F. Pramuka priznáva, že podmáčanie nebolo predtým také intenzívne. "Zintenzívnilo sa, odkedy je celá baňa zatopená až po Rochus obzor, odkiaľ voda vyteká a jej prítok je podstatne väčší. Vybudovali sme stavbu na zachytávanie tejto vody, no bola projektovnaá na maximálny prítok vody 80 litrov za sekundu, kým momentálny prítok je okolo 150 litrov za sekundu. Spomínaných 80 litrov za sekundu odvádzame potrubím do potoka, ale zvyšok ide, bohužiaľ, po novej a starej štôlni Rochus a vyteká na povrch," vysvetľuje príčinu súčasných problémov. Rudné bane v súčasnosti realizujú ďalšie opatrenia v podzemí, aby vodu zviedli do potrubia a vyviedli ju von do potoka.
Súčasná situácia, o ktorej KORZÁR už informoval, je spôsobená aj prudkými dažďami za uplynulé týždne. Vytekanie banskej vody sa zintenzívnilo, voda vytvorila jazero okolo dvoch bytových domov a tečie rovno po ceste. Obyvatelia domov sa sťažujú, v izbách majú vody pod kolená. Starosta Miroslav Blišťan hľadá náhradné ubytovanie. Jeden z podmočených domov patrí Baniam, štátnemu podniku v likvidácii, druhý je majetkom obce. "Vieme o tom, že dom č. 11 podmáča banská voda z podzemia a uznali sme to ako banskú škodu. Starostovi sme zaslali zmluvu na uznanie banskej škody. Sumu určenú súdnym znalcom, ktorý ohodnotil tento dom, ponúkame obci ako kompenzáciu za vzniknutú škodu. Sme ochotní asanovať ho na vlastné náklady, no vyriešiť bývanie jeho obyvateľov nemôžeme," zdôrazňuje F. Pramuka.
Okrem vody hrozia aj závaly
V zatopenej bani v podzemí je obrovské množstvo vody. Jej vytekaniu na povrch sa podľa slov F. Pramuku nedá celkom zabrániť, v prípade veľkých zrážok bude voda z podzemia presakovať na povrch aj naďalej. "Voda môže podmývať, môže dôjsť k uvoľneniu nadložnej horniny a následne k závalom," vraví F. Pramuka. Nemalo by k tomu dôjsť v oblasti Rudnian, skôr v oblasti závalového pásma smerom na Poráč. Aj v tejto časti sú rómske chatrče. Všetko sú to čierna stavby. Rómovia tu žijú na vlastné riziko. Rudné bane ich v prípade závalu nebudú asanovať ani odškodňovať. Kým v tomto závalovom pásme existuje osada, nie je možné jeho rekultivácia.
Štátny podnik Rudné bane prevzal banské škody po bývalých Železorudných baniach. Realizuje útlmový program, ktorý si za obdobie od roku 1990 doteraz vyžiadal v oblasti Rudňany na technické práce zhruba 180 miliónov korún. Najväčšie investície smerovali do likvidácie nového banského závodu s ortuťovňou a ďalšími prevádzkami, predstavujúcimi veľké ekologické záťaže. V súčasnosti realizujú Rudné bane ďalšie akcie priamo v Rudňanoch, od začiatku roku zrovnali so zemou starú elektráreň pri vchode do obce, zrekultivovali jej okolie a regulujú potok, aby nedochádzalo k povodniam pre zvýšený prietok vody spôsobenej vytekaním vody z podzemia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
