altánok vyvolali vlnu kritiky. Známy básnik Peter Milčák dokonca túto stavbu v jednom slovenskom denníku označil za ufo. Kým časť verejnosti park kritizuje, odborníci ho ocenili. Na 12. ročníku celoštátnej súťaži Stavba roka 2006 udelila odborná medzinárodná porota dielu - Rekonštrukcia severného parku Námestie Majstra Pavla nomináciu na hlavnú cenu.
"Za príkladné pochopenie danosti historicky významného centrálneho priestoru mesta a jeho vhodné doplnenie novými funkciami v súlade so súčasnými požiadavkami územia.Za výrazne urbanisticko-architektonické riešenie priestoru s originálnymi prvkami v súlade s významnou hodnotou tohto priestoru. Za ucelený prístup k riešeniu tejto problematiky, vychádzajúci z metodiky historického poznania pôvodnej koncepcie priestoru, so zreteľom na svetový význam Levoče ako mestskej pamiatkovej rezervácie s nomináciou na zápis do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Za použitie prírodných historicky overených materiálov a za dizajnové stvárnenie prvkov drobnej architektúry v súčasnom tvarosloví materiálmi, ktoré sú charakteristické pre danú lokalitu," odôvodňuje porota spomínanú nomináciu.
Ing. arch. Magdaléna Janovská ako členka autorského tímu si je vedomá kritiky z radov verejnosti. Ako uviedla, dokonca počula také tvrdé vyjadrenia na jej adresu, že by jej mali zobrať diplom. "Prihlásenie stavebného diela do súťaže je odpoveďou na tieto reči. Naše dielo zhodnotí až ďalšia generácia a ja sa reflektujem s odbornými názormi," uviedla M. Janovská na margo autorskej práce štvorčlenného tímu. Autormi architektonického riešenia sú okrem nej Ing. arch. Mária Čutková, Ing. arch. Richard Bučko a Ing. arch. Peter Steiniger. Ako ďalej povedala, každá doba má právo vniesť do architektúry niečo nové. Altánok, o ktorom sa toľko diskutuje označila za ľahkú modernú stavbu. Pomenovanie ufo je podľa nej umelo vyrobený, a tak trochu generačný problém. "Pre mňa je podstatné, či tento park ľudia navštevujú a či sa tam aj radi vracajú," dodala.
Pri rekonštrukcii parku v centre mesta použili prírodný materiál - kameň. "Mesto Levoča si nezaslúži, aby sa tu dávali náhrady ako napríklad betón, asfalt. Experimentovanie by nebolo na mieste," odôvodnila M. Janovská. Pôvodný park bol už dezolátnom stave, posledná inovácia sa tu konala okolo roku 1950. Súčasní autori rekonštrukcie vychádzali z pamiatkového výskumu a z pôvodnej mapy parku z roku 1869. Zo severného parku odstránili stromy, ktoré nemali šancu prežiť a naopak na tomto mieste pribudlo 17 nových stromov v cielenej kompozícii.
Celkové investičné náklady predstavujú viac ako 19 miliónov korún. Podľa M. Janovskej ide o primeranú sumu. "Náklady sú v porovnaní s obdobnými akciami nízke. V mestách ako napríklad Prešov, Banská Bystrica je náklad na meter štvorcový viac ako 6-tisíc korún. V Levoči je to stavebný náklad približne 4-tisíc korún," vysvetlila M. Janovská. Levočský park má 4 500 metrov štvorcových. Ide o 13 percent z celkovej plochy námestia.
V týchto slnečných dňoch vo vynovenom parku oddychujú na lavičkách Levočania aj návštevníci mesta. KORZÁR sa niektorých opýtal ako sa im pozdáva toľko v diskusiách skloňovaný park. Juraj Mihaľovič z okolia Nitry v Levoči dovolenkuje. "Park sa mi páči. Hodí sa do koloritu mesta," povedal nám. Študent Karol Jakubovič si tu zvykne večer posedieť s kamarátmi. "Altánok sa mi nepáči. Nehodí sa k lavičkám. Celkovo je však park pekný, ale za tie milióny mohol byť ešte krajší," uviedol. Ľudovítovi Smržíkovi zo Spišskej Novej Vsi sa tiež nepozdáva altánok. "Pripadá mi hypermoderný. Trávnik je veľmi pekný upravený, lavičky sú výborne riešené. Ten altánok mi tu však nesedí," vysvetlil svoj názor tento návštevník levočského parku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
