presídlila v roku 1947 formou výmeny za Čechov z ukrajinskej Volyne. "Príčiny, pre ktoré sa ľudia rozhodli pre presídlenie boli rôzne. Najčastejšie podľahli propagande o ideálnom živote v ZSSR, sľubom o dobrom zamestnaní a kvalifikácii, o bývaní, zdravotnej starostlivosti, či bezplatnom štúdiu pre deti. Viacerých účastníkov odboja pri odchode ovplyvnilo aj nespravodlivé odškodnenie, alebo krivdy pri vyplácaní vojnových škôd," pripomenul okolnosti výkonný tajomník a štatutár Občianskeho združenia Koordinačný výbor reoptantov v Prešove (vznikol v júli 1991 - pozn. red.) Štefan Kruško (na snímke).
Väčšinu však čakala nepríjemná realita. Dlhá a nepríjemná cesta do vojnou zničeného ZSSR, svojvôľa miestnych funkcionárov, korupcia, vydieranie presídlencov ozbrojenými skupinami, prenasledovanie aj väznenie na podklade vykonštruovaných obvinení. Väčšina z nich stratila aj to málo, čo si z domova doniesli so sebou. Často nenašli ani bývanie, ani sľubovanú pôdu. Stratili slovenské občianstvo a stali sa občanmi ZSSR. Najmenej desať rokov sa nemohli vrátiť domov a napriek tomu sa o to pokúšali. Niektorí pri tom prišli o život, iní skončili vo väzení, ale túžba bola silnejšia. Keď sa napokon vrátili, ani doma ich nevítali ako našincov. "V rodných obciach ich neprijali prívetivo. Volali ich Rusi, Rusenky, hoci tam nikdy nežili. Naopak, museli čeliť komplikáciám a vysokým poplatkom za to, aby dostali späť svoje slovenské občianstvo. Nastali problémy pri nadobúdaní bytov, domov, nepriznali im kvalifikáciu a na Ukrajine im v peňažných ústavoch zmrazili ich našetrené vklady. Mali problém zamestnať sa a podobne," dodal Š.Kruško. Ako príklad uviedol poplatok pre presídlencov - černobyľcov, ktorí sa na Slovensko sťahovali v rokoch 2000 - 2006. Poplatok za udelenie štátneho občianstva bol 20-tisíc korún, ale to nebol jediný problém. Museli pracne dokazovať slovenský pôvod.
Zdôraznil, že problémy sa ešte zďaleka neskončili. Potomkovia Slovákov, ktorí ostali na Ukrajine nemajú šancu vrátiť sa do svojho historického rodiska. Podľa Š. Kruška nevzťahuje sa na nich zákon o zahraničných Slovákoch a to len preto, lebo národnosť ich rodičov pri sčítaní obyvateľstva v roku 1940 bola rusínska. "Kompetentní nemajú záujem dodržiavať zmluvu medzi Ukrajinou a SR o sociálnom zabezpečení a tak mnohí nemajú nárok na plný dôchodok. Politici nie sú ochotní vyjednávať o vyplatení celoživotných vkladov našich rodákov, ktoré ostali zmrazené na Ukrajine," dodal.
To všetko sú problémy, ktoré rezonujú medzi tisíckami reoptantov aj preto, že práve v týchto dňoch si pripomínajú niekoľko významných výročí. Ide o 60. výročie podpísania Dohody medzi bývalou vládou ČSR a ZSSR o práve opcie a vzájomného presídlenia občanov českej a slovenskej národnosti žijúcich na území Volyňskej gubernie. Tiež 60. výročie vydania výnosu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR o udelení občianstva osobám ruskej, ukrajinskej a bieloruskej národnosti presídleným z ČSR do ZSSR v roku 1946. Pripomínajú si aj 15. výročie Uznesenia vlády SR o koncepcii a vecných podmienkach na zabezpečenie presídlenia a trvalého pobytu sovietskych občanov slovenského pôvodu z oblasti Ukrajiny a postihnutých černobyľskou haváriou do SR. Všetky tieto dokumenty totiž na dlhé roky poznačili osudy ľudí niekoľkých generácií, najmä z východu Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
