lebo na bardejovskom cintoríne sa chodiť nedá. Známa sa zamotala do vysokej trávy tak, že skoro spadla. Cintorín je totiž nepokosený. Až tak, že detské hroby skoro nevidieť," posťažovala sa nám pani Anna z Ťačevskej ulici v Bardejove. Podotkla, že podobná situácia nie je iba na mestskom cintoríne, ale aj v meste: „Verejné plochy sú nepokosené. Okrasné kríky sú tak vysoké, že keby z nich vybehlo na cestu nejaké dieťa, tak by ho vodič vôbec nestihol včas zaregistrovať a nešťastie by bolo na svete," dodala.
Zo správy bardejovského mestského cintorína nás s otázkou ohľadne kosenia odkázali na mestský podnik služieb Bapos, konkrétne na pracovníčku Máriu Kuchtovú. „Podľa mňa cintorín nevyzerá vôbec strašne. Možno, že trávička už za tie tri týždne, čo sme nekosili, vyrástla, ale skutočne to nie je strašné," zaujala stanovisko Kuchtová a dodala, že zarastené sú možno okrajové časti cintorína, kde sa teraz ešte len končí prvá kosba. Napokon však uviedla, že síce ich úsek má na starosti cintorínske služby, ale kosenie v tom nie je. Podľa nej ho má na starosti úsek vonkajšej úpravy. „My kosíme, len keď sa ide pochovávať, upravíme okolie hrobu," skonštatovala a dodala, že sama by bola najradšej, keby cintorín vyzeral tak, ako u nej doma na dvore.
„Kosenie vykonávame len za taký finančný objem, aký máme odsúhlasený zastupiteľstvom," zaujal napokon stanovisko vedúci sekretariátu riaditeľa Bapos-u Marián Novický. Podrobnejšie informácie, čo sa týka rozpočtom schválených peňazí, nám dať nevedel.
Sú Bardejovčania spokojní s tým, ako je pokosené mesto? Na to sme sa opýtali aj ďalších ľudí. „Nuž, myslím, že to nie vonkoncom nie je v poriadku. Pritom v meste je veľa nezamestnaných," povedal pre Korzár Peter Rychvalský. Podobný názor mal aj Jakub Jurčišin, na ospravedlnenie však poznamenal, že možno nestíhajú, lebo sa rekonštruujú cesty a priľahlé ulice k historickému centru mesta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
