tie najvšednejšie udalosti, ktoré sprevádzali prípravu poslednej premiéry v sezóne 2005/2006 v DJZ Prešov. Vedelo sa, že rozprávka Perinbaba ponúkne známe texty Ľubomíra Feldeka cez optiku filmového mága Juraja Jakubiska a potom aj to, že ju vedenie DJZ zverilo do rúk Antona Šulíka, režiséra, ktorý má na svedomí aj jej uvedenie v Nitre i Žiline, čo signalizovalo, že do kroniky tvorby pre detského diváka v Prešove pribudne všedný záznam spĺňajúci povinnosť tvorcov pamätať aj na takýto repertoár.
Predpremiéra i verejná generálka mali kulisu vypredaného hľadiska. Samotná premiéra v skorom nedeľnom popoludní opätovne potvrdila, že toto predstavenie je určené deťom. Samotná scéna, vizuálne prispôsobená Jakubiskovmu videniu nebeského bývania Perinbaby a na točni umiestnené pozemské, veľmi náznakovo realizované objekty využívané ľuďmi rýchlo odhalili, aké obrovské možnosti ponúkajú tvorcom. To napätie, konflikty, zázraky, modlitby a nádeje, prebiehajúce medzi nebom a zemou pre nás všetkých, niekoľkonásobne umocnilo konanie postáv rozprávky a naviac, Šulíkovi sa podarilo ich efekt znásobiť senzačným nasvietením jednotlivých obrazov, vierohodným snežením a rozprávkovými girlandami mydlových bubliniek, čím docielil až magický účinok na diváka - vynikalo rozprávkové, ponúkal sa dôkaz pominuteľnosti a predsa len podobnosti s reálnym životom.
V postave Perinbaby, ktorá na svojom nádherne vymyslenom obláčiku dominovala celému predstaveniu už len svojou rozprávkovou krásou a dobrotou, zaujala Elena Kušnierová. Bola presvedčivá a elegantná, zasahovala do deja nielen rozhodujúcim spôsobom, ale aj ľudsky teplučko a zamatovo, lebo jej hlasové danosti a možnosti mikroportu umožnili synergiu efektov. Tak trošku si zazúfala, že už hrá postavy babičiek, ale je takmer isté, že akurát fotografie z tohto predstavenia budú patriť k tým, ktoré bude mať najradšej.
Úlohy Alžbetky a Jakubka zveril režisér Jane Jurišincovej a Jánovi Ivanovi. Bola to dobrá voľba, verili sme im, boli prirodzení vo vzájomných vzťahoch, neprehrávali ani dramatické scény a ich spoločná pieseň zaujala, aj keď to nebol špeciálne napísaný song, ale iba chronicky známa ľudovka. Predovšetkým detský divák premiéry na ich akcie reagoval spontánne a rovnaký efekt vyvolávalo aj zlo reprezentované zdvojenou postavou Zubatej - ako Feldek pomenoval svoju smrť.
Jitka Krišková a Valéria Fürješová sa vybláznili, ich kostýmy i masky, texty a aj slová songov evokovali napätie, no vôbec nevyvolávali hrôzu. Ba naopak, ich divoké jazdy na rikši sa ukázali byť oživením diania na scéne, odľahčovali napätie a divák cítil, že tvorcovia sa nesnažia premeniť rozprávku na krvilačný horor.
Rovnako tak, ale s využitím prirodzených ľudských vlastnosti - falošnosti a vypočítavosti - stvárnili svoje postavy macochy a jej dcéry Dory Zuzana Kúšiková a Jana Maľová. Im troška hereckej nadsádzky prospelo, rozprávka veľa „javiskového herectva" nevyžaduje a naviac, tá troška karikovania lepšie odhaľuje vierolomnosť charakteru aj pre tých najmenších.
Slavomír Benko, ako otec Alžbetky a zároveň vdovec, richtár i „mladomanžel a otčim" bol dôstojný, spočiatku zaslepený a klamaný, no napokon presvedčivý doklad toho, ako spravodlivosť dobrým prináša radosť! Rovnakú chválu si vyslúžil aj Dušan Brandys v roli Principála, je naozaj zjavom i hlasovým prejavom presvedčivý a jeho talianske a české repliky celú inscenáciu vynikajúco kolorovali o podtexty voňajúce národným humorom - čo už bol bonus pre dospelákov v hľadisku.
Spontánny potlesk v priebehu inscenácie, jeho skandovaná podoba po finále a následné standing ovations, záplava kvetov a darčekov, to všetko urobilo hercov i režiséra predstavenia, ktorého prítomnosť na javisku si prácou svojich dlaní vynútilo premiérové obecenstvo, určite šťastnými.
Autor: Stanislav KRIŠTOFÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
