UNESCO, každý rok prejavujú záujem tisícky návštevníkov. Podľa šéfsprievodcu Mgr. Kamila Tomčofčíka najviac pozornosti venujú návštevníci jednoznačne mučiarni.
"Zaujalo ma pútavé rozprávanie sprievodcu o spôsoboch mučenia v stredoveku," priznáva Jirko Pumr z okolia Nymburku v susedných Čechách. Barbora z poľskej Bielsko-Bialej bola uchvátená veľkosťou hradu, počas prehliadky absolvovala aj mučiareň. "Človeku je až ľúto, čo museli ľudia v stredoveku prežiť. Ešte dobre, že žijeme v tejto dobe," povedala nám s úsmevom.
"Mučiareň bola pôvodne vo východnej časti hradu, teraz je však sprístupnená v suteréne," upresnil K. Tomčofčík. "Dereš, typický pre vtedajšiu dobu, si dokonca môžu návštevníci aj vyskúšať. Podľa historických záznamov na Spišskom hrade sa nepopravovalo, existovala tu však súdna moc mučiť poddaných cez kata," popísal K. Tomčofčík. Napriek tomu, že sa tu oficiálne nepopravovalo, neľudské mučenie sa aj tak končilo smrťou. Surovým katovým praktikám sa nevyhli hlavne obyčajní chudobní poddaní ľudia. Bohatí, ak porušili svetské či cirkevné pravidlá, sa poväčšine vykúpili plným mešcom peňazí. "Napríklad aristokrat zabil poddaného, zaplatil pokutu a vec bola uzavretá," popisuje K. Tomčofčík praktiky stredoveku.
Najčastejšie z mučení na Spišskom hrade používali takzvané lámanie kolesom. Kat na pripútaného odsúdeného zhadzoval koleso s čepeľou. Tá postupne odsekovala končatiny. Začínalo sa nohami postupovalo sa ku hlave. "Do mučiarne sa v stredoveku dalo doslova dostať za čokoľvek. Napríklad aj za to, že niekto bol ľavák. Vo všeobecnosti to však boli také činy, ako napríklad krádež či vražda. Medzi najsurovejšie spôsoby mučenia určite patrilo nabodávanie na kôl zadnou časťou tela," dodal K. Tomčofčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
