eurofondov vo výške 7,5 milióna korún. Konkrétne z programu Obnova obce v rámci INTERREG IIIA, pričom piatimi percentami sa na financovaní podieľa obec. Museli sa síce zaťažiť úverom, ale podľa starostky Anny Paňkovej ide o 400-tisíc korún a tie by mali za 15 rokov splatiť bez problémov.
Ide o úsek dlhý 360 metrov v obytnej zóne, teda od križovatky na Dlhoňu v smere na Vápeník. S veľkou vodou má totiž tamojších 141 obyvateľov svoje zlé skúsenosti. Už neraz im voda spláchla úrodu a poškodila majetok. Aj túto zimu, keď sa topil sneh hrozilo, že sa Vápenícky potok vyleje. Napokon, aj starostka má svoju osobnú skúsenosť. "Nasťahovala som do Svidničky pred 20 rokmi a odvtedy sme mali dom trikrát zaplavený. Viem aké to je bojovať s nánosmi bahna a rátať škody, ktoré poisťovne preplatia len čiastočne. Museli sme to riešiť, lebo potok sa vylieval skoro každý rok a majitelia domov, ktoré sú najbližšie mali zakaždým problémy," poznamenala. Na našu otázku, kedy sa počíta s ukončením regulácie uviedla, že podľa plánu dodávateľa prác by to malo byť v októbri. Z jesenných dažďov by už teda nemali mať obavy.
Zaujímalo nás, či obec má vypracovaný územný plán, prípadne aké má rozvojové plány. Zdalo sa, že s projektmi sa na ľudí zo Svidničky usmialo šťastie. Zároveň s peniazmi na reguláciu potoka totiž dostali aj dotáciu na vypravovanie územného plánu vo výške 360-tisíc korún. Aj v tomto prípade museli vložiť 5 percent z nákladov. "Chceli by sme oživiť lyžiarsky vlek, ktorý tu fungoval do roku 1981. Ostali tam síce staré súčiastky, ale areál je nutné znova upraviť a pripraviť podmienky pre prevádzkovateľa. Náš región je veľmi zaujímavý, Svidnička je tradičná dedina blízko poľských hraníc, preto by sme chceli rozvinúť agroturistiku, ale aj inak obyvateľom uľahčiť život," reagovala na našu otázku starostka. Čo sa týka turistiky, keby mali peniaze nevyužívaný objekt základnej školy by prestavali na penzión, okolo ktorého by bol ešte slušný pozemok pre bazén či športoviská.
V súčasnosti sú v dedine rozostavané dva domy. Možno by bol záujem o návrat do Svidničky aj väčší, ale problém je v tom, že obec nemá kanalizáciu ani plynofikáciu. Keďže ľudia z dediny odchádzajú za prácou do Svidníka, okolia, alebo aj do zahraničia, keď sa vrátia domov, chceli by mať aspoň bežné štandardy ako je teplá voda a kúrenie plynom. Namiesto toho ich čaká studený dom, v ktorom musia kúriť drevom a vodu ohrievať. Také podmienky nemotivujú ľudí, aby si tam stavali nové domy. "Plynofikácia nás naozaj ťaží. Doterajšie pokusy nevyšli. Pre plynárov je naša obec údajne nerantabilná. Podobný problém máme aj s kanalizáciou," pripomenula A. Paňková. Napriek prekážkam nestráca nádej a spolu so starostami z mikroregiónu Údolie smrti - Nová perspektíva, hľadajú možnosti, ako by súčasné problémy odbúrali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
