naopak najviac praje vysokoškolákom (VŠ). Podľa štatistík je ich nezamestnaných najmenej. Hoci v prípade nezamestnaných VŠ ide o čisto individuálne prípady, ktoré nie je možné hádzať do jedného vreca, úradníci na úradoch práce sa bežne stretávajú s takými, ktorí nepracujú aj viac ako 10 rokov. Z ich pohľadu i z pohľadu psychológov ide u týchto ľudí buď o osobnostné problémy, alebo o príliš vysoké ego. Rožňavský úrad práce eviduje v tejto dobe vyše sto nezamestnaných s VŠ vzdelaním prvého i druhého stupňa. Sú to strojní inžinieri, ekonómovia i právnici. Riaditeľka úradu práce, sociálnych vecí a rodina (UPSVaR) v Rožňave Dana Lacková hovorí o troch skupinách, do ktorých sa dajú títo ľudia zaradiť.
"Prví sú tí, čo nepracujú z dôvodov, ktoré spoločnosť akceptuje. Napríklad úzka špecializácia. Človek, ktorý od mala túži byť strojárom, projektantom, dokáže síce kresliť výkresy, ale je nekomunikatívny a nechce zastať manažérske miesto...," uviedla riaditeľka Lacková. Poukazuje aj na rodinné či zdravotné problémy, ktoré môžu brániť odísť ľuďom za prácou do iného mesta.
Druhú skupinu nezamestnaných VŠ tvoria tí, ktorých vlastné ego je podľa riaditeľky silnejšie ako realita okolo nich. "Vyštudoval nejaký odbor, bol v riadiacej funkcii. Prišiel o prácu a odmieta robiť niečo, čo je podľa neho pod jeho úroveň. Takýto človek nie je ochotný ďalej sa dovzdelávavať a odmieta aj nové technológie," hovorí riaditeľka.
Skupinu tých, ktorí majú na trhu práce najlepšie postavenie, no napriek tomu sú nezamestnaní, uzatvárajú lajdáci. "Nechcú a nebudú nikdy pracovať. Iní podľahli alkoholu, drogám, ich povesť je naštrbená, nik ich nezamestná," vysvetľuje riaditeľka.
Jej kolega, riaditeľ ÚPSVaR v Revúcej Ondrej Kvetko, kde evidujú asi 30 VŠ, hovorí: "Ide o ľudí s rôznym osudom. Niektorým sa možno nedarí nájsť si prácu, ktorá by vyhovovala ich vzdelaniu a schopnostiam. Máme aj takých, čo pracovať nechcú a vyhovuje im to," povedal Kvetko.
Vyštudovaná dobrovoľne nezamestnaná právnička z Rožňavského okresu tvrdí, že nájsť prácu pre vysokoškoláka nie je problém ani v tomto regióne. "Kto chce, prácu si nájde. A keď máte titul, je to ešte jednoduchšie. Keď sa rozhodnem pracovať, prijmem aj prácu, ktorá bude menej kvalifikovaná. Veď najdôležitejšie je mať prax," povedala 24-ročná žena.
Nezamestnaní vysokoškoláci z pohľadu psychológa
"Stále ide len o to, či niekto pracovať chce alebo nie a čo je pre to schopný urobiť," povedala psychologička Babela Ivanová. Podľa jej slov je v dnešnej dobe veľa tých, ktorí nadhodnocujú svoju osobnosť a odmietajú sa prispôsobiť dobe. "Buď budem riaditeľ, alebo neberiem nič". Opakom sú ľudia, ktorí pracovať chcú. "Vysokoškoláčka pracovala v práčovni, lebo pracovať chcela," uviedla Ivanová. Aj ona, tak ako úradníci hovorí o syndróme "vlastné ego nepustí". "Takýto človek potrebuje odbornú pomoc, no buď ju sám nevyhľadá, alebo ju absolútne odmieta."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
