životného prostredia (ŽP) SR Jaroslava Izáka o ťažbe kalamitného dreva v dolných častiach Tichej a Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách.
Minister Izák na štvrtkovom tlačovom brífingu v Tichej doline pripustil doteraz ministerstvom ŽP odmietanú ťažbu kalamitného dreva, ktoré ostalo nespracované na 8 percentách plochy Tatranského národného parku (TANAP) postihnutého vetrovou kalamitou z roku 2004. Spracovanie časti kalamitnej hmoty z tejto osempercentnej plochy presadzujú Štátne lesy TANAP-u z rezortu pôdohospodárstva ako opatrenie v boji proti rozširovaniu chrobáka lykožrúta.
Podľa Rastislava Jakuša z Ústavu ekológia lesa Slovenskej akadémie vied je 8 percent ťažbou neporušenej plochy úplné minimum, pod ktoré už z hľadiska zachovania funkcií národného parku nemožno ísť. "Navrhovaná ťažba šíreniu lykožrúta nezabráni, aj preto, že väčšina chrobáka už z neho vyletela. Ťažbou sa zničí zmladenie mladých stromčekov, ktoré už stihli vyrásť. Navrhovaná ťažba takisto zničí prirodzených nepriateľov lykožrúta, ktorí ho likvidujú." Tých podľa akademika Jakuša predstavujú najmä na lykožrútovi parazitujúce druhy hmyzu ako pestroš mravenčí a parazitické osy. "Takisto z ekonomického hľadiska je ťažba veľmi nevýhodná," doplnil R. Jakuš.
K vyhláseniu iniciovanému mimovládnym výborom Naše Tatry sa okrem R. Jakuša pripojilo aj Lesoochranárske zoskupenie VLK a Národný park Šumava v Českej republike. Náčelník VLK-a Juraj Lukáč tvrdí, že v prípade realizovanej ťažby v Tichej a Kôprovej doline by išlo o porušenie slovenských a európskych právnych noriem, pretože "ide o vyhlásené biotopy európskeho významu a biotopy chránených druhov a živočíchov a rastlín."
Hovorca národného parku Šumava Radovan Holub podporil zachovanie bezzásahovej zóny v Tichej a Kôprovej doline slovami: "Tá je nevyhnutná aj z hľadiska biologického. Národný park tu nie je pre ťažbu dreva, ale pre zachovanie našich poznatkov o vývoji prírody budúcim generáciám."
Čo na to ministerstvo?
Podľa stanoviska Ministerstva ŽP hovoriť dnes o tom, či sú obavy časti vedcov a tretieho sektora z ťažby opodstatnené, je predčasné a subjektívne. "Akékoľvek rozhodnutie, či drevo vyťažiť alebo nie, podlieha správnemu konaniu. V rámci neho si v prípade rozporov zákon vyžaduje urobiť štúdiu dopadov na prostredie (EIA) vyplývajúcich z prípadnej ťažby. Ona dá odpoveď na otázku, či a aké následky prípadná ťažba bude mať," povedal nám hovorca Ministerstva ŽP Peter Višváder. Štúdia EIA doteraz vypracovaná nebola.
Podľa P. Višvádera minister Izák na brífingu v Tichej doline svojou odpoveďou chcel naznačiť, že je ochotný vytvoriť predpoklady na riešenie situácie vzniknutej v súvislosti s kalamitou a jej rizikami. "Prvé je riziko premnoženia podkôrneho hmyzu, druhé vyplýva z potreby odškodniť urbárnikov z Tichej a Kôprovej doliny za obmedzenie výkonu ich vlastníckych práv," upresnil P. Višváder.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
