tragédia otriasla celou obcou aj okolím. Po sobotňajšom náhlom úmrtí sa v nemocnici ocitla ďalšia pacientka, ktorú zobrali na pozorovanie po tom, ako aj ju hmyz uštipol do jazyka. Lekári hovoria o mimoriadne náročnom roku, čo sa týka ošetrovaní takto postihnutých pacientov, ľudia zase o nevídanej agresivite sršňov, ôs a včiel. Najviac ohrození sú alergici, no ešte viac tí, ktorí o svojej precitlivenosti na uštipnutie ani netušia. Pravdepodobne to bol aj prípad Gočovčana, ktorý v sobotu kosil trávu v Dobšinej.
"Kosil, odrazu vyleteli osy, sršne, či čo to boli a uštipli ho do krku a hlavy. Oprel kosačku o plot, prišiel za svokrou, povedal jej to a tá mu hneď prikladala na miesto octanový obklad. Náhle sa však začal dusiť. Sanitka prišla do piatich minút, ale jemu už nebolo pomoci. Hrozná tragédia. Ako je možné, že sa toto stane mladému zdravému chlapovi?!" pýta sa náš zdroj.
Zdravotníci začali muža okamžite oživovať. "Oživovali sme ho jeden a pol hodiny, žiaľ, neboli sme úspešní. Následkom vniku jedu do organizmu vznikla u pacienta búrlivá anafylaktická reakcia, ktorej následkom bolo zrútenie krvného obehu a napokon smrť," potvrdila šéfka záchranárov MUDr. Anna Vidóová.
Ako rozoznať, či sme alergickí
Košice - Ľudia často netušia, ako sa majú zachovať, keď ich uštipne hmyz a či je reakcia ich organizmu na tento fakt normálna. Nie vždy totiž inak zaručené recepty, ako studené či octanové obklady, pomôžu. Už vôbec nie, ak je človek alergický. Podľa odborníkov je najistejšie okamžite po uštipnutí volať sanitku. Dá sa však rozoznať, kedy uštipnutie „rozchodíme" bez následkov a kedy je už nutná neodkladná pomoc. Príznaky ťažkej reakcie sa začínajú zrýchleným pulzom, potením a slabosťou. Pokračujú opuchom jazyka, krku, pacient odpadne, stráca vedomie. Ak nedostane lekársku pomoc, umrie.
"Nik, kto ešte neprekonal analyfaxiu, nevie povedať, či je alergický alebo nie. Tí, ktorí vedia, že sú alergickí a majú to šťastie, že prežili prvý atak, nosia so sebou adrenalínové injekcie, ktoré sú samospúšťacie. Vedia, čo majú robiť, lebo u nich sa môže búrlivá reakcia spustiť už do piatich, desiatich minút," hovorí krajský odborník Ministerstva zdravotníctva SR na klinickú imunológiu a alergológiu MUDr. Milan Guman, CSc. z Košíc.
"Väčšina populácie na uštipnutie alergická nie je. U tých ľudí sa objaví v mieste vpichu len opuch a bolestivosť, príznaky však v krátkej dobe odznejú. No ľudia, ktoré o svojej alergii nevedia, môžu pri neposkytnutí lekárskej pomoci zomrieť do pol hodiny. Akonáhle dochádza k výraznému opuchu, miesto veľmi bolí, klesá tlak a pacient rozmazane vidí, má poruchy vedomia, okamžite potrebuje pomoc. Rozhodujúca je prvá polhodina. Okrem toho platí, že čím je uštipnutie bližšie k mozgu, tým je reakcia búrlivejšia".
M. Guman upozorňuje, že treba konať rýchlo a nehanbiť sa volať lekára aj za predpokladu, že pacient alergický nie je. "Najistejšie je nechať sa otestovať a tak zistiť, či človek je, alebo nie je alergický," dodáva lekár.
Prečo je hmyz agresívnejší
Banská Bystrica/Rožňava - Zoológ Štátnej ochrany prírody SR Ing. Roman Rajtar hovorí, že na premnoženie mali blanokrídlovce tohto roku veľmi dobré podmienky. Najmä septembrové teplé dni využívali na získavanie potravy a zakladanie budúcich generácií.
"Potravu berú z hnijúceho ovocia, lovia aj iný hmyz a nachádzajú sa tam, kde v týchto dňoch aj človek. Teda na lúkach, v lesoch, či v ovocných sadoch. Preto dochádza ku konfliktom medzi človekom a hmyzom," hovorí.
Šéf Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave MVDr. Ladislav Kerpán sa domnieva, že k vzrastajúcej agresivite a predráždeniu sršňov a ôs dochádza aj vplyvom globálneho otepľovania a zvýšenej ťažby dreva, čím sa vysušujú veľké parcely a hmyz stráca prirodzené skrýše.
R. Rajtar s tým súhlasí a dodáva: "Teplota sa každým rokom zvyšuje a to je pre sršne a osy len dobré. Na budúci rok môžeme očakávať znovu viac kolónií. U blanokrídlovcov totiž platí, že koľko môžu, toľko potomstva si vybudujú. To je prirodzený vývoj".
Podľa neho repelenty proti sršňom a osám veľmi nezaberajú. "Niekedy nepomôže ani dobré oblečenie, lebo uštipnú aj cez to. Nepomáhajú ani celoplošné postreky. Žijú v kolóniách, v hniezdach. V noci sú tam všetky, cez deň len niektoré a keby sa napríklad aplikoval celoplošný postrek, podarilo by sa zlikvidovať len časť kolónie. Je len jediná rada - dávať si pozor. A nechodiť do prírody navoňavkovaný, lebo aj na to reagujú".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
