obytných zón. Ako nám povedal jeden obyvateľ tejto tatranskej osady, tento fenomén približovania divej lesnej zveri k človeku naberá postupom času čoraz viac na intenzite.
S úžasom na prítomnosť týchto obyvateľov lesa reagujú najmä návštevníci mesta a turisti. "Je to vzácne a nádherné vidieť takýto úkaz. Jeleňa v ruji som ešte nikdy nevidela. Ku tomu ešte tak blízko!," prezradila nám colníčka Klára Baloghová z Čiernej nad Tisou, ktorá bola v Tatranskej Lomnici na pracovnom školení. Pre jej kolegyňu z colného riaditeľstva v Bratislave, Žanetu Olekšákovú bol pohľad o niečo menej šokujúci. "Pôvodom som Tatranka, pochádzam z neďalekého Ždiaru. Ale i tak, ruja na sídlisku, to je priveľa i na mňa. Práve som vytočila telefón svojho otca, ktorý je poľovník. Jeho reakcia bola, veď to je jeleň, kde si, v lese? Nie, v Tatranskej Lomnici na sídlisku," odpovedala svojmu otcovi do telefónu Žaneta.
Naopak, pre obyvateľov lomnického sídliska sú tieto návštevy bežnou vecou. "Pre turistov je takýto pohľad iste očarujúci, no podľa mňa to už presahuje zdravú mieru. Postavili tu nové detské ihrisko s výstražnými tabuľami zákaz psom. No keď sa tu prídu vyležať jelenice, zanechaný biologický odpad je oveľa väčší. Pred dvoma rokmi sa jeleň odvážil dôjsť iba poza bytovky, no teraz už ani on nemá zábrany," nechala sa počuť Lomničanka Andrea Chudíková.
Zhodou okolností Andrea je profesiou veterinárka, preto sme sa jej opýtali, ako si tento jav vysvetľuje z odborného hľadiska. Podľa jej teórie stav spôsobila jedna stará jelenica pre pár rokmi. "Tá svojimi návštevami naučila chodiť do mesta svoje mláďatá, od nich sa to naučili ostatné." A. Chudíková takisto upozornila na nebezpečenstvo pre ženy, ktoré sa nachádzajú v menštruačnom cykle. Ich si jeleň v ruji môže zameniť za svoje jelenice. Podľa zoóloga Štátnych lesov (ŠL) Tatranského národného parku (TANAP) Jozefa Kováča sa takýto prípad naposledy stal pred dvadsiatimi rokmi na Štrbskom Plese. "Vtedy jeleň naozaj začal naháňať jednu turistku, ktorej sa našťastie nič nestalo."
J. Kováč podčiarkol, že fenomén postupného približovania jelenej divej zvery, ktorý sa podľa jeho pozorovaní začal v Tatranskej Lomnici pred desiatimi rokmi, má rovnako pozitívne, ako aj negatívne stránky. Zo záporných dôsledkov možno spomenúť zvýšený výskyt uhynutí jeleníc pod autami. "Z čisto ortodoxného odborného pohľadu je tento jav negatívny. Na druhej strane je to atrakcia pre turistov. U ľudí stretnutie s divou zverou vyvoláva pozitívne reakcie. Týmito stretnutiami sa u nich prehlbuje dobrý vzťah a symbióza s prírodou," vysvetlil J. Kováč.
J. Kováč ku teórii veterinárky Chudíkoverj pridal ešte tri možné faktory vysvetľujúce lomnický fenomén. Prvým je hľadanie úkrytu pred vlkmi, ktorí sa do mesta neodvážia. "Treba si aj uvedomiť, že Lomnica ako tatranská osada je zasadená priamo v lese. Ďalej k tomu prispieva prikrmovanie jeleníc v zime obyvateľmi sídliska, ktoré by som radšej neodporúčal. Môžu sa tam nedopatrením nachádzať pre jeleniu zver škodlivé látky. "
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
