fázy. Záležitosť sa v podobe dovolacieho konania dostala až do agendy Najvyššieho súdu SR. Hoci ten minulý týždeň pojednávanie vo veci odročil, práve na rozhodnutie jeho senátu s nedočkavosťou čakajú dve samosprávy. Chcú vedieť, ktorej z nich bude v súčasnosti mestská časť Vysokých Tatier nakoniec patriť.
História problému siaha do 90. rokov minulého storočia. Štrba si na katastrálnom úrade v Poprade na základe reštitučného zákona do zákonnej lehoty v roku 1997 podala žiadosť o zmenu priebehu svojich hraníc a katastrálneho územia (KÚ) s mestom Vysoké Tatry a KÚ Štrbského Plesa. Inými slovami o žiadala o navrátenie katastrálnych území Štrbského Plesa pod svoju správu. Popradský kataster vtedy žiadosti Štrby vyhovel.
Podľa informácií právničky mesta Vysoké Tatry Jany Novoroľníkovej sa Tatranci proti rozhodnutiam katastrálneho úradu v Poprade vo veci odvolali na príslušnom Krajskom súde (KS) v Prešove. "KS trikrát po sebe v rokoch 1999, 2001 a 2003 objavil v rozhodnutí katastrálneho úradu procesné nedostatky a vrátil mu záležitosť na znovuprerokovanie. Ten zakaždým vydal rovnaké rozhodnutie v prospech obce Štrba. Pri štvrtom pojednávaní štrbská strana namietla zaujatosť prešovského súdu a preto bola vec preložená na KS v Banskej Bystrici." Ten zas podľa slov štrbského starostu Michala Sýkoru ku koncu roka 2005 rozhodol o pripojení Štrbského Plesa k obci Štrba.
Hlavným kameňom úrazu je vyloženie paragrafu reštitučného zákona o rozhodnom období. V ňom sa uvádza, že obce v SR majú nárok na navrátenie svojich bývalých katastrálnych území, ak im boli odňaté inými orgánmi v rokoch 1948 až 1989 bez ich súhlasu. "Mesto Vysoké Tatry vo svojom území vzniklo v roku 1947 rozhodnutím Slovenskej národnej rady (SNR) na návrh Zboru povereníkov. Teda mimo rozhodného obdobia, o ktorom hovorí zákon," vyjadrila sa J. Novoroľníková. Tatranci argumentujú štúdiou Mikuláša Argalácsa o Vzniku správneho celku Vysoké Tatry, že spomínané rozhodnutie SNR obsahuje v prílohe súpis pozemkov podľa parcelných čísel.
Obec Štrba na druhej strane tvrdí, že k pripojeniu území Štrbského Plesa Vysokým Tatrám došlo až v roku 1954, kedy vznikol Mestský národný výbor Starý Smokovec a zároveň v tom istom roku boli predmetné územia geodeticky vymedzené. "Zhromaždili sme a disponujeme množstvom archívnych dokumentov, ktoré jednoznačne dokazujú náš nárok. Štrbské Pleso sa volá Štrbským práve preto, lebo bolo vždy súčasťou našej obce. My nič cudzie nechceme, ale svoje si nedáme," objasnil M. Sýkora.
Mesto Vysoké Tatry si naopak v inom konaní nárokuje na pričlenia osady Tatranská Štrba, ktorá je v súčasnosti časťou obce Štrba. "Tatranská Štrba bola budovaná pre potreby majstrovstiev sveta na Štrbskom Plese, funkčne je spojená so Štrbským Plesom a nie Štrbou," vyslovil dôvody tatranský primátor Ján Mokoš. Podľa J. Novoroľníkovej v tomto prípade platí paragraf o rozhodnom období: "Tatranská Štrba bola odčlenená od vtedajšieho mesta Starý Smokovec bez jeho súhlasu v roku 1976." M. Sýkora nazval tento tatranský nárok trucpodnikom. "Tatranci si povedali, keď nám chcete zobrať Štrbské Pleso, my vám zoberieme Tatranskú Štrbu. O oprávnenosti tohto nároku však nemôže byť ani reči. Tatranská Štrba vznikla ako rýchliková zastávka obce Štrba a je našou integrálnou súčasťou. "
M. Sýkora odmieta nazývať záležitosť slovom spor. "Ide o náš reštitučný nárok. Treba si uvedomiť, že Štrbské Pleso bolo našej obci odňaté násilným spôsobom rozhodnutím revolučného výboru v pohnutej dobe. Tak ako dostali svoje majetky naspäť iné susedné obce Východná, Pribilina alebo cirkev, to isté žiadame aj my. V tomto prípade nejde o nič iné, len o spravodlivosť a nápravu krivdy z minulosti." Podľa názoru štrbského starostu by sa spojenie dvoch prirodzených celkov na Štrbskom Plese ekonomicky rýchlo prejavilo.
Nateraz nie sú známe odborné výskumy verejnej mienky, aký názor na záležitosť majú samotní obyvatelia Štrbského Plesa. Podľa vyjadrení niektorých právnikov by prípadné zisťovanie ich stanoviska formou petícií alebo referenda malo zmysel až po skončení konania na Najvyššom súde SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
