sídle Európskej únie sa konal Európsky týždeň regiónov a miest - Open Days 2006. V čase, keď Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja rozhodlo o udelení Ceny PSK slovenskému komisárovi, sedel Ján Figeľ v zasadačke pri svojom bruselskom kabinete na 9. poschodí sídla Európskej komisie. Na stretnutí so zástupcami slovenských regiónov a miest zdôraznil, že ho teší zvyšujúci sa počet Slovákov prichádzajúcich do Bruselu, ktorí sa stotožňujú s európskou myšlienkou. Pripomenul, že nie vždy to bolo samozrejmosťou: „Boli sme v jednej skupine s Bulharskom a Rumunskom a dnes sme už vo vnútri, rozhodujeme aj o nich. Čím je to neskôr, tým je to potom ťažšie."
V Európskej komisii má J. Figeľ na starosti vzdelanie, kultúru, mnohojazyčnosť, mládež, či rozvoj občianskej spoločnosti. Ide o oblasť, ktorá je na očiach. Na druhej strane je ale tento rezort považovaný za slabý vzhľadom na balík peňazí, ktorým disponuje. „V tejto oblasti je dominantné skôr rozhodovanie členských krajín než Európskej komisie," povedal eurokomisárov tajomník Marián Šuplata (na snímke vľavo, vedľa J. Figeľa). Za výhodu považuje, že „je to agenda, ktorej občan rozumie, či už ide o vzdelávanie, kultúru, šport, alebo prácu s mládežou. Je to viditeľné."
Samotný Figeľ považuje vzdelanie za kľúčovú investíciu. V tomto smere má rezervy nielen Slovensko, ale aj celá EÚ. „Slovenská republika zaostáva za priemerom EÚ a EÚ zaostáva za Amerikou. Únik mozgov sa netýka len strednej a východnej Európy, ale aj západných krajín," povedal komisár, ktorý zdôraznil: „Lisabonská stratégia nemôže byť úspešná bez lepšieho, dostupnejšieho a kvalitnejšieho vzdelania." Slovensko má podľa jeho slov potenciál, aj niektoré pozitívne ukazovatele (vysoký počet ľudí s maturitou), napriek tomu si myslí, že „treba ešte veľa urobiť". Napríklad v mobilite študentov, veď napríklad do programu Erazmus (štúdium v zahraničí) je v susednej ČR zapojený päťnásobok študentov. Tým si vytvárajú pôdu aj pre svojich nasledovníkov. „Odporúčam, aby sa európske štrukturálne prostriedky nepoužívali len na diaľnice či ekológiu, ale aj do vzdelania, kde je miera ich návratnosti vyššia, len to trvá dlhšie," apeloval Figeľ.
Dnes sa už začína viac vnímať aj problematika kultúry, ktorá doposiaľ nepatrila medzi priority. Figeľ s ľahkou dávkou irónie poznamenal, že za kultúru politiku sa mohlo považovať aj poľnohospodárstvo ako „agri-culture". Situácia sa ale začala pozvoľne meniť. Témy kultúrnej identity či občianstva v Európe nikdy predtým neboli tak pertraktované ako teraz. „Kultúra má obrovský význam, lebo definovala a stále definuje Európsku úniu," povedal Ján Figeľ a dodal, že „kultúra nemôže absentovať, čoho dôkazom sú tvrdé lekcie z našich dejín".
Na budúci rok vyčlenila komisia na kultúru 400 miliónov eur, rok 2008 bude Rokom dialógu kultúr. Zjednodušiť sa má aj grantový systém. Nemalý dopad to má aj na ekonomiku. Napríklad po tom, čo bolo francúzske mesto Lille Európskym hlavným mestom kultúry, sa za rok turistický ruch v meste strojnásobil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
