Slovensku. Sloveso "objavili" asi v tomto prípade nie je celkom namieste. Miestni o jaskyni totiž vedia už dlhé roky. Jaskyniari Speleoklubu Šariš z Prešova sú však pravdepodobne prví, ktorí sa odvážili jaskyňu poriadne preskúmať a pomenovali ju Spišská.
"Aký bol náš údiv a nadšenie z toho, čo sa nám tu zrazu naskytlo. Taká rozľahlá a neprebádaná jaskyňa. Bola to spleť chodieb a rozľahlých priestorov, miestami 10 metrov vysokých a 3 metre širokých," popisuje jedna z jaskyniarok Františka Majerníčková.
Vchod do jaskyne je na prvý pohľad nebezpečnou dierou na zemskom povrchu. Na dôvažok je úzky, priepasťovitý s hĺbkou 10,8 metra. Veľkosť priestoru
speleológom pripomína halu na prešovskej železničnej stanici. Iba prechod ňou im trval päť hodín.
"Jaskyňa sa delí na Spišskú a Brutovskú vetvu, nazvanú podľa smeru, ktorým ide. Naľavo od priepasti chodba mierne klesá. Steny sú vysoké aj osem metrov, šírka chody je asi tri metre. Túto časť sme nazvali Jedáleň, pretože počas mapovania sme sa tu chodili najesť. Za Jedálňou chodba mierne stúpa, rozširuje sa do väčšej siene so skalným stupňom. Za ňou nasleduje najväčšia časť Spišskej vetvy nazvaná Timurova galéria, so zatiaľ najdlhším polygónom," popisuje nám aspoň časť podzemia ďalšia členka klubu Gabika Majerníčková.
V Brutovskej vetve, ktorá sa začína napravo od vstupnej priepasti, sa našli zvšyky zvierat a diviačej kože, ktoré tu nahádzali pytliaci. "Je to poriadna pseudokrasová jaskyňa. Tento doteraz najväčší objav v Levočských vrchoch môže byť prvou métou na ceste k podrobnému preskúmaniu tohto územia," uzatvára tretí jaskyniar Peter Imrich.
Ako pre KORZÁR uviedol starosta Mikuláš Demočko, o jaskyni miestni vedia dlhé roky. Známa je hlavne tým, že párkrát tu spadlo jahňa či iné zviera. Domáci ako správni gazdovia, hoci s problémami, zvieratká zväčša vyslobodili.
Kras a pseudokras
Typické krasové jaskynné formy (jaskyne a priepasti), ako ich poznáme napríklad zo Slovenského krasu alebo Nízkych Tatier, vznikajú predovšetkým pôsobením vody a náväznými procesmi v podzemí, kde sa vyskytujú karbonátové horniny. Teda v našich podmienkach hlavne vápence a dolomity, ktoré voda dobre rozpúšťa a vznikajú v nich klasické formy výzdoby, ako ich pozná verejnosť napríklad z Domice, či Demänovskej jaskyne.
Pseudokras na Slovensku sa viaže na flyšové oblasti, ktoré budujú prevažne ílovce, pieskovce a zlepence. Vznikajú predovšetkým posunom celých blokov flyšových hornín a ich vrstiev v podzemí, neraz sa viažu na povrchové zosuvy. V ich prípade nerozhoduje rozpúšťacia schopnosť vody a nemajú takú bohatú výzdobu ako klasické krasové jaskyne. Sú však oveľa "živšie", vzhľadom na typickú nestabilnosť flyšových vrstiev v nich často dochádza k posunom blokov, rúteniu, či celkovému zániku podzemia. Aj preto je práca jaskyniarov v nich pomerne riziková.
Vzácne sa menšie jaskynné útvary na Slovensku vyskytujú aj na vulkanitoch, teda v pohoriach so sopečným pôvodom.
Autor: Erika KARASOVÁ, maj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
