Aj bývalý riaditeľ Skrutkárne, štátneho podniku v Starej Ľubovni, Emil Heins, ktorý nám zapózoval pred fotoobjektívom, má rovnakú mienku - je to spodobnený slimák, slimačia ulita.
Stará Ľubovňa. Plastika bola pôvodne v areáli vychýreného Sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch, odkiaľ ju ešte za socialistickej éry premiestnili na sídlisko v okresnom meste, medzi panelové domy, neďaleko starého cintorína. Od roku 2002 je na pešej zóne a ozvláštňuje zmodernizovanú ulicu, ktorá cez križovatku nadväzuje na starobylé námestie.
Je to stružlina!
Avšak plastiku si nemáme stotožňovať so slimákom. Akademický sochár Štefan Kovaľ z Vyšných Ružbách, ktorý je autorom plastiky i súsošia v parku pri Kostole svätého Mikuláša, nás poučí, že na základe spoločenskej objednávky vytesal napodobeninu stružliny (hobliny), aká vzniká pri sústružení drôtu. Plastika bola pôvodne symbolom výrobcov skrutiek. V skrutkárni, ktorú oficiálne otvorili v roku 1962, denne vysústružili 7 miliónov skrutiek.
"Autobusy každý deň dovážali do roboty priemerne 1 200 ľudí, z nich 250 učňov. Pri pätnástom výročí fabriky sme vypočítali, že sa vyrobilo toľko skrutiek, že naložené do desaťtonových nákladných vagónov by obsadili koľajisko medzi Žilinou a Starou Ľubovňou," spomína E. Heins.
Po slávnej fabrike ostala len plastika
Skrutky sa vyvážali do 23 štátov na všetkých kontinentoch, ale najviac do Nemeckej spolkovej republiky, Francúzska a Talianska. Balili sa do debničiek z ohobľovaných dosák, vystlaných igelitovou fóliou. Libanonskí obchodní partneri spotrebúvali nielen skrutky, ale aj debničky, z ktorých vyrábali nábytok. Skrutkáreň, kedysi jediná slovenská fabrika na spojovacie súčasti, je teraz v totálnom úpadku, nedokázala sa vyrovnať s bankrotom. Zostala po nej iba plastika, ktorá vraj znázorňuje slimáka.
Autor: Anton Radič
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
