182 hektárov už roky ťaží a speňažuje drevo Pozemkové spoločenstvo - Združenie vlastníkov lesa Príkra.
Keď sme sa zaujímali, či je spomínané spoločenstvo registrované ako právny subjekt na Obvodnom lesnom úrade (OLÚ) v Stropkove, dozvedeli sme sa toto: "Majú nájomné zmluvy, registrujeme ich tak, ako sme dokumentáciu zdedili po odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na bývalom Okresnom úrade v Svidníku. Nájomné zmluvy zákon povoľuje. Našou povinnosťou nie je skúmať ich vlastnícke práva, ale sledovať hospodárenie v lese," uviedol prednosta Štefan Mičko.
Spomínané spoločenstvo získalo lesy vydržaním, teda vyhlásením, že lesy užívali. Les, medzi miestnymi známy ako Magala, však má dedičov pôvodných vlastníkov, ktorí žijú v Poľsku, na Ukrajine, dokonca aj v Anglicku a Kanade. K majetku sa prihlásila dokonca aj rodina Magalovcov, ktorá mala v spomínanom lese najväčší podiel aj pílu.
Užívanie a ťažbu dreva v tom istom katastri obce Príkra paralelne riešia dvaja advokáti. V prvom prípade zastupuje pôvodných vlastníkov a ich dedičov Miroslav Korch z Humenného a v druhom Milan Gundza (na snímke) zo Svidníka. "Žiadal som Krajský lesný úrad (KLÚ) v Prešove, aby urýchlene pozastavili ťažbu a výkon hospodárskej činnosti na parcele 1054, keďže zastupujem pôvodných vlastníkov, ktorí predtým žili v obci Čeremcha v Poľsku. Nič sa však nezmenilo a malá skupina takzvaných urbárnikov aj naďalej užíva cudzí les," tvrdí M. Gundza.
Dodal, že druhostupňový orgán, teda KLÚ, v októbri podal podnet na Krajskú prokuratúru v Prešove vo veci obmedzenia užívania lesa. Zároveň si vyžiadal od Obvodného lesného úradu v Stropkove potrebnú dokumentáciu. Práve tento úrad totiž spoločenstvu na základe listov vlastníctva dal povolenie na ťažbu dreva. Podľa M. Gundzu výsledkom je, že v lese sa počas 12 rokov vyťažilo drevo za milióny korún.
Súčasní užívatelia získali lesy v roku 1996 ako členovia Pozemkového spoločenstva Príkra, ktoré vzniklo dva roky predtým. Tým nesplnili podľa Gundzu najmenej jednu podmienku, ktorá by ich oprávňovala lesy vydržať. Tou je fakt, že lesy mali pred vydržaním užívať najmenej 10 rokov v dobrej viere, že im patria. "V roku 1997 došlo k zápisu vlastníckeho práva vydržaním na základe podľa môjho názoru podvodnej notárskej zápisnice a následne v roku 2002 bolo notárskou zápisnicou vydané osvedčenie, že uvedený pozemok vydržali vlastníci vedení v súčasnosti na liste vlastníctva 116 v počte 66 vlastníkov. Kladiem si otázku, podľa akého kľúča došlo k zápisu vlastníctva, ak majú nerovnaké podiely a nie sú registrovaní ako subjekt," konkretizoval svoje námietky M. Gundza a zdôraznil, že hodnota podľa jeho názoru podvodom nadobudnutého lesa je okolo 30 miliónov korún.
O stanovisko k argumentácii advokáta sme požiadali aj predsedu Pozemkového spoločenstva Príkra Jána Brenišina. Zaujímalo nás tiež, či vlastníctvo k lesu môžu právne dokázať. "Môžem hovoriť len za seba, lebo štatutárom je výbor spoločenstva. Sme registrovaní ako subjekt od roku 1996 a hospodárime podľa lesného hospodárskeho plánu. Doklady máme, inak by sme nemohli v lese robiť," tvrdí J. Brenišin. Podstatnou otázkou pre nás bol akt vydržania, keďže lesy spoločenstvo nadobudlo vyhlásením o ich užívaní. Zaujímalo nás preto, či lesy naozaj užívali 10 rokov. "Užívali ich naši predkovia a teraz my. Rozhodne máme na parcelu 1054 plné právo," povedal nám podpredseda spoločenstva Vasiľ Grešlík.
Advokát zastupujúci pôvodných vlastníkov však argumentuje, že les Magala nie je registrovaný ako celok. Ešte raz sme preto oslovili prednostu OLÚ v Stropkove Š. Mička s otázkou, či môže potvrdiť, že Pozemkové spoločenstvo Príkra má na užívanie lesa nárok. "Je to právnická osoba zaregistrovaná v roku 1996, ktorá má na spoločnej nehnuteľnosti užívací vzťah na základe nájomnej zmluvy. Vedieme ich ako obhospodarovateľov lesa podľa predložených listín," uviedol. V neformálnom rozhovore však pripustil, že osvedčenie notárskou zápisnicou nemuselo byť v poriadku, ale ich úrad ako správny orgán za to nemôže niesť zodpovednosť a akceptuje súčasný právny stav.
M. Gundza chce ako advokát pre dedičov pôvodných vlastníkov vysporiadať majetok na výmere 182 hektárov a uplatniť náhradu škody, ktorú vyčísli znalec. Jeho doterajšie pokusy o zastavenie ťažby, legalizovanie vlastníctva a náhradu škody cestou mimosúdneho vyrovnania zatiaľ neboli úspešné.
Ako sa označuje a predáva drevo
V lese sa ťaží už celé roky, preto nás zaujímalo, či ľudia, ktorí sa v súčasnosti považujú za vlastníkov, majú pridelenú ciachu tak, ako káže zákon, a či sa dá pôvod a hodnota tohto dreva vypátrať. S touto otázkou sme sa obrátili na prednostu Obvodného lesného úradu v Stropkove Štefana Mička. "Ciachu majú pridelenú. Drevo sa riadne označuje," reagoval na našu otázku, ale jej číslo, alebo značku odmietol konkretizovať. Na základe týchto údajov sa dá okrem iného identifikovať aj to, či ciachu má pridelenú spoločenstvo alebo fyzická osoba.
Advokát Milan Gundza však argumentoval, že ciacha podľa zápisnice č. 23 registrovanej na spomínanom úrade je zapísaná na pôvodných vlastníkov lesa v Príkrej, ale nie na les Magala. "Túto ciachu používajú neoprávnene," tvrdí.
Je to možné? "Opakujem, ciachu majú pridelenú ako Pozemkové spoločenstvo Príkra s právnou subjektivitou, ktorý užíva daný pozemok na základe nájomnej zmluvy," oponoval Š. Mičko.
Rozlúštiť a dokázať pôvod vyťaženého dreva bude zrejme úlohou pre znalca v tejto oblasti, ktorý na podnet advokáta M. Gundzu bude skúmať vzniknuté škody.
(ak)
Kto preverí vlastníctvo k lesu
Podnetom týkajúcim sa sporného vlastníctva urbárnikov k parcele 1054 sa v týchto dňoch zaoberá aj Krajský lesný úrad v Prešove, pričom spolupracuje s políciou. Zaujímal nás preto aktuálny stav a oslovili sme zodpovedného pracovníka Pavla Madzina. "Vybrali sme z archívu celý spisový materiál a z katastra nehnuteľností listy vlastníctva na túto parcelu. Medzi vlastníkmi je registrované Pozemkové spoločenstvo Príkra ako podielnik a ďalší spoluvlastníci. Vyzveme ich, aby zdokumentovali, na základe akého právneho vzťahu užívajú parcelu 1054 v Príkrej," reagoval na našu otázku P. Madzin.
Keď sme sa zaujímali o možný vývoj udalostí, zdôraznil, že musia vychádzať z registrácie, ktorú vykonal v roku 1996 Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na Okresnom úrade vo Svidníku. Rozhodnutie o registrácii sa už totiž nedá zrušiť ani preskúmať, lebo trojročná lehota uplynula. "Zrušiť by sa dala len v prípade, keby polícia dokázala, že bola vykonaná nezákonným spôsobom a stal sa trestný čin," uviedol a poznamenal, že nateraz musia vychádzať zo súčasného právneho vzťahu a listov vlastníctva tak, ako sú zapísané v katastri.
(ak)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
