približne 40 kilometrov od Podbanského prakticky až po Ždiar. "Ako zápalky padali všetky stromy," tvrdia Tatranci, ktorí s hrôzou sledovali víchricu spoza okien. Niektorí dokonca museli čeliť živlu počas návratu z práce, či zo školy domov. Víchrici padol za obeť aj jeden ľudský život. Z auta, na ktoré spadol strom, sa domov už živý nevrátil otec dvoch synov a láskavý manžel Miroslav Hromada.
"Veľmi nám chýba, aj mne, aj deťom," smutne konštatuje Hana Hromadová, ktorá prišla vinou víchrice 19. novembra 2004 o manžela. Ešte dnes ju mátajú spomienky na osudný piatkový podvečer. "Vracala som sa z práce, s manželom sme sa stretli u priateľky v reštaurácii. Do auta sme vzali aj jedného kamaráta. Ja som si sadla dozadu, manžel šoféroval, kamaráta sme usadili vedľa neho, mal skôr vystupovať. Najprv ani veľmi nefúkalo, potom to bolo riadne peklo. Videli sme, ako padol nejaký strom, tak sme si vraveli, že musíme ísť rýchlo ďalej," začína spomínať H. Hromadová.
V Hornom Smokovci ich prigniavil strom, podľa jej odhadov šikmo cez auto. "Zrejme spadol krížom na manžela a mňa. Bolo počuť chrapčanie plechov. Našla som sa ležiac, manžel bol ticho, nehýbal sa. Z auta ma cez okienko vytiahli štyria robotníci, ktorí zrejme videli, čo sa stalo. Chvíľku som bola v bezvedomí alebo šoku, neviem. Hneď som siahla po mobile, volala kamarátke, čo sa stalo, ale už sa k nám nedalo dostať, stromy padali ako zápalky," pokračuje H. Hromadová, ktorá sa čuduje, ako sa dostala do bezpečia, neďalekého športového obchodu, bez ďalšej ujmy na zdraví. "Bolo to hrozné, mala som strašné bolesti na hrudi, do toho ešte silný vietor. Neďaleký obchod bol prvou obytnou budovou po ceste. Záchranári už vedeli, čo sa stalo, len nebolo spôsobu, ako sa dostať k autu," vysvetľuje. Neskôr ju ošetril lekár, ktorý v nečase meral cestu až zo Sibíru, "Všetko, čo doma našiel, zobral so sebou. Najprv som si myslela, že tie šialené bolesti signalizujú infarkt, nakoniec to bol pomliaždený hrudník. Keď sa záchranári vrátili od nášho auta, podľa výrazov ich tvárí som vedela, že manželovi nebolo pomoci. Potom kontaktovali syna," bojuje s ťažkými spomienkami H. Hromadová.
Kamarát, ktorého v ten podvečer viezli, sa zachránil pred padajúcimi ozrutami skokom na koľajište, odkiaľ tiež dorazil do spomínaného športového obchodu. "Nikdy som si nemyslela, že toto môže vietor spôsobiť. Ešte v to ráno sme počúvali s manželom varovania, ja som prehodila, že možno budem musieť hore prespať. Upokojoval ma, že čo také by sa mohlo stať," končí rozprávanie o tragickom dni H. Hromadová.
Všetci Tatranci prežívali počas spomínaného podvečera strach. "Pred pätnástou hodinou bol ešte pokoj, akoby ticho pred búrkou, potom sme už museli držať okná, ratovali sme sa, mali sme obavy, že prídeme o strechu nad hlavou," spomína Pavla Filipeková, ktorá v Tatrách žije už 35 rokov. Dnes so smútkom spomína na stromy, ktoré víchrica poničila.
"V ten deň som mala veľa práce, nepočula som varovanie. V električke som sa ešte zháčila, prečo nadáva sprievodca na mladé mamičky, že sa o takomto čase pustili s deťmi na cestu. Odstavili nás na stanici v Smokovci. Keď sa začalo stmievať, už sme len videli, ako stromov ubúda. O ôsmej hodine večer som sa vybrala domov, mala som na sporáku postavenú huspeninu a čakal ma chorý manžel, ale rýchlo som sa vrátila, bolo nemožné pokračovať v ceste. Premiestnili nás na horskú službu, jednému spoluobyvateľovi sa nakoniec podarilo zohnať odvoz. Celú cestu autom som si myslela, že ideme zlým smerom, nič som nespoznávala. Domov som sa dostala až pred polnocou," pridáva svoj príbeh piatkovej noci Anna Miháľová.
Zdenka Čonková sledovala ničivú silu vetra z pohodlia bytu. "Zrazu mi zavolala jedna moja známa, že jej dcéra stojí pred vchodom pri susednom dome, ktorý je zamknutý a nemôže sa dostať dnu. Od električky sa vybrala k starým rodičom, že tam prespí, no dnu sa nedostala. Požiadali nás, aby sme 16-ročné dievča na noc prichýlili, čo sme, samozrejme, urobili, v noci by vonku isto-iste zamrzlo," oživuje spomienky na 19. november spred dvoch rokov ďalšia Tatranka. Podľa jej slov sa Tatrám, ako sme ich pred týmto dňom poznali, vráti pôvodná podoba až o mnoho rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
