zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (ZP) sa nevypláca obchádzať. Takíto zamestnávatelia totiž musia štátu v prípade, že nezamestnávajú ZP občana odviesť povinný odvod, takzvanú pokutu. Hoci ide o pozitívnu diskrimináciu, ktorá má hlavne pomôcť spomenutým invalidom, mnohí podnikatelia sa ohradzujú, že ich štát núti robiť to, čo nechcú. Štát však nechal zamestnávateľom "únikové dvierka". Ak nechcú zamestnávať ani platiť pokuty, môžu si u zamestnávateľa, ktorý takéhoto občana má, objednať zákazku alebo službu.
"Naša firma každý rok odvedie dosť peňazí vo forme pokuty, a to len preto, lebo nemáme ZP. Ale u nás by títo ľudia ani nemohli pracovať. Nemáme pre nich vhodnú prácu. A preto musíme byť pokutovaní?," hovorí podnikateľ v strojárskom odvetví, ktorý si neželal byť menovaný. Na túto sťažnosť však riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave Dana Lacková hovorí: "Nemusí byť pokutovaný. To v žiadnom prípade. Tento zamestnávateľ má totiž možnosť objednať si u iného zamestnávateľa, ktorý zamestnáva ZP, zákazku alebo službu. Uvediem príklad. Objedná si pre zamestnancov masérske služby. Tým naplní literu zákona, nezaplatí pokutu a zamestnanci sa iste tiež potešia," vysvetľuje D. Lacková.
Tí zamestnávatelia, ktorí sa ešte aj dnes bránia zamestnávať ZP, alebo si objednávať ich služby, však musia štátu zaplatiť povinný odvod. Z celkového počtu zamestnancov má byť podľa zákona 3,2 percenta ZP občanov. Za každého ZP, ktorého zamestnávateľ nemá, musí raz ročne uhradiť trojnásobok aktuálnej mesačnej minimálnej mzdy. Napríklad, ak firme chýbajú traja zamestnanci, vynásobí sa výška minimálnej mzdy troma, čo je približne 22-tisíc korún. Tieto peniaze však nemusia skončiť v rukách štátu. Zamestnávateľ si za ne môže objednať služby inde. Ak neurobí ani to, neminie ho sankcia. Tá sa vyratáva podľa sumy povinného podielu. Za každý omeškaný mesiac zaplatí z povinného podielu jednu dvanástinu.
Podľa riaditeľa ÚPSVaR v Revúcej Ondreja Kvetka sa situácia v tomto smere pomaly zlepšuje. "Zamestnávatelia začínajú buď zamestnávať, alebo si dávajú zákazky. Sem-tam sa nájde lajdák, na ktorého prídeme po kontrole. Nie každý sa totiž dobrovoľne prizná, že má viac ako 20 zamestnancov," hovorí Kvetko. Zisťovanie týchto "lajdákov" nie je náhodné. Úrady práce už spolupracujú so Sociálnou poisťovňou, ktorá zoznam týchto zamestnávateľov poskytla. Druhá strana mince však hovorí v neprospech zamestnávateľov z hľadiska dostupnosti vhodných pracovníkov. "Je pravda, že zamestnávatelia dostanú pomerne vysokú dotáciu na zriadenie pracovného miesta alebo chránenej pracovnej dielne. ZP však potrebuje špecifický prístup. Upravenú pracovnú dobu, špeciálne podmienky a podobne. ZP je často chorý. Stane sa, že prestane pracovať. Keď zamestnávateľ zaňho nezoženie náhradu, musí nám príspevok vrátiť," vysvetľuje D. Lacková. Podľa nej však tento zákon poskytujú viac možností ZP, ktorí často trpia nie len svojim postihnutím, ale aj sociálnym vylúčením.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
