Aj keď kalendár ukazuje, že vo štvrtok 30. novembra oslavujú meniny Ondrejovia, v prírode to vďaka inverznému počasiu
"V lesných ekosystémoch s ešte teplejšou mikroklímou nastali až tak vhodné podmienky, že v Starohorskej doline, ktorá býva inak v tomto období už obyčajne mrazivá, narástli v posledných dňoch hríby. Počas daždivého obdobia sa z nezamrznutej pôdy povyťahovali dážďovky. Pre drozdy čierne a trskotavé, ktoré sa rozhodli ignorovať migráciu do teplejších oblastí Európy, príroda odkryla odrazu bohato prestretý stôl," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Na prehriatom skalnom podklade v nadmorskej výške 1500 metrov sa tento týždeň vyhrieva aj vretenica severná. Podobne i jašterice živorodné si vychutnávali vari naozaj už naposledy tohtoročné slnečné lúče a to na lokalitách nad hornou hranicou lesa, dodal Saniga.
Dojem predjarnej atmosféry vyvoláva v lesoch aj pospevovanie sýkoriek, ale občas zanôtia aj kôrovníky dlhoprsté, brhlíky lesné, čížiky, či hýle lesné. Početné kŕdle krivonosov smrekových si ešte stále netradične na toto obdobie pospevujú po celý deň, a to aj v mestách a dedinách, kde hľadajú poživeň na ihličnatých stromoch. Aj muráriky červenokrídle využívajú na toto ročné obdobie mimoriadne teplý charakter počasia a ostávajú vo svojich pravých domovoch, v skalných partiách nad hornou hranicou lesa, kde nachádzajú nielen vhodnejšie klimatické podmienky, ale aj dostatok potravy.
Dlhodobo teplé počasie poprehadzovalo aj kalendár kvitnutia kvetov. Vo vysokých polohách sa ojedinele ukázali prvosienky holé a horcokvetky Clusiove. Aj jedinec liesky obyčajnej sa nechal pomýliť nezvyčajne teplým počasím a zakvitol, akoby bol apríl. Teplé počasie má na svedomí, že dreviny ešte nezazimovali a ak sa v najbližších dňoch neochladí, púčiky vŕb - bahniatka symbol Veľkej noci vykvitnú teraz na Ondreja či dokonca až na Mikuláša. Aj kríky ríbezlí či forsýthie - ľudovo zlatého dažďa - sú naštartované na kvitnutie.
Ochladenie by malo byť pozvoľné, nie náhle, pretože by to mohlo vážne ohroziť zdravotný stav drevín, ktoré by pri nízkych teplotách povymŕzali a popraskali. Praskliny na stromoch by potom predstavovali vstupnú bránu pre spóry drevokazných húb a následne hnilobu, ktorá oslabí tak statickú ako aj ekologickú stabilitu drevín, konštatoval Saniga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
