zlato. Skôr, než im niekto naletel, zasiahla polícia. Zástupca riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi npor. Mgr. Peter Hron varuje, že takíto "obchodníci" navštevujú Spišskú Novú Ves často, priemerne raz za dva týždne. Blížia sa vianočné sviatky, keď chceme obdarúvať svojich blízkych. Dávajme si teda pozor, aby sme v domnení, že kupujeme zlato nekládli pod stromček obyčajnú mosadz.
"Títo Balkánci predávajú falošné zlato hlavne na trhoch, niekde bokom, alebo pred supermaketmi. Bohužiaľ, evidujeme minimum prípadov, keď ľudia prišli na políciu a podali oficiálne oznámenie, že boli podvedení. Možno sa hanbia, alebo majú iné dôvody. Väčšinou sú to anonymné telefonáty typu, že tam a tam predávajú podozriví ľudia zlato," upresnil P. Hron. Jedinou vhodnou radou je v tomto prípade nedávať sa s takýmito ľuďmi do reči a už vôbec neprejavovať záujem o kúpu.
O Balkáncoch, ktorí po Spišskej Novej Vsi núkajú falošné zlato, vedia aj odborníci. Majiteľ zlatníctva Ing. Jozef Chalupecký pre KORZÁR uviedol, že hlavne Rumuni, s cieľom predať tu mosadz ako zlato, prúdia na Slovensko asi od roku 1995. "Predávajú hlavne obrúčky alebo masívne pánske prstene. O ich prítomnosti v Spišskej Novej Vsi viem podľa toho, že v ten deň prídu do našej predajne dvaja, traja ľudia opýtať sa, či šperk, ktorý kúpili, je naozaj pravý. Bohužiaľ, hodnota je zvyčajne päť korún," opisuje J. Chalupecký.
Podľa jeho skúseností, Rumuni oslovia ľudí aj na opustených parkoviskách či odpočívadlách. Ich zvyčajné ponuky sú 500, 1 000 či 1 500 korún. Dokonca párkrát oslovili aj jeho. Majiteľ zlatníctva nám spomína udalosť z roka 1999, keď Rumuni v obci Poráč predali asi dvadsať údajne zlatých prsteňov. Na druhý deň ľudia húfne prichádzali do ich predajne preveriť, čo kúpili. "Bolo už neskoro," konštatuje J. Chalupecký.
Ako ďalej radí tento odborník, najbezpečnejšie je kupovať zlato v predajniach. Ako však nenaletieť podvodníkom, ak sa už predsa rozhodnete kupovať zlato mimo štandardných predajných miest? "Zlato sa falšuje od nepamäti. Preto si každý štát chráni tento kov. Postkomunistické krajiny majú najbezpečnejší systém. Základom je puncový úrad, kde sa vymýšľajú puncové značky. Tie sú také miniatúrne a kvalitne vypracované, že je ich ťažko falšovať," tvrdí J. Chalupecký.
Na takzvanom rumunskom zlate je puncová značka päťkrát väčšia ako na pravom zlate. "Kým na zlatom pánskom prsteni je puncová značka na šinke z vnútornej strany, na falošných prsteňoch býva značka 14 ka alebo číslo 585 vyrazené pod hlavou zvnútra," opisuje tento odborník.
Bohužiaľ, zákon je na spomínaných podvodníkov krátky. Policajti musia takéto prípady riešiť ako priestupky nedovoleného podnikania. Balkánci vyviaznu iba s pokutou. O trestný čin podvodu by išlo, ak by škola bola vyššia ako 8-tisíc korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
