Braillovom písme. Levoča je špecifická tým, že tu sídli základná škola pre nevidiace deti a taktiež učilište. Obe školy bojujú s problémom - nedostatkom učebníc pre deti, ktoré príroda ukrátila o zrak. Vynaliezaví učitelia teda vyrábajú učebnice a učebné texty sami.
Spomínané učilište navštevujú žiaci, ktoré už majú mať osvojené učivo zo základnej školy. Preto tu používajú učebnice ako bežné stredné školy, niektorí žiaci sú však odkázaní na tie v Braillovom písme. "Je to individuálne. Niektorí žiaci sa učia tak, že im vychovávateľ číta, iní majú učebnú látku nahratú na diktafóne. Poniektorí sa najlepšie naučia z učebníc v Braillovom písme. Titulov je však málo. Chýbajú hlavne tituly z odborných predmetov ako napríklad účtovníctvo, hospodárska korešpondencia či ekonomika," vysvetlila nám riaditeľka spomínaného učilišťa Ing. Edita Tarajčáková. Jana, ktorá má 17 rokov sa spolieha hlavne na knihy. "V základnej škole som sa naučila používať Braillovo písmo a zvykla som si. Okrem učebníc si prečítam aj rôznu literatúru. My to však máme o trocha náročnejšie. Braillove písmo je rozsiahlejšie. Napríklad jeden matematický príklad je aj na dva riadky," popísala nám táto žiačka.
Učitelia v snahe pomôcť svojim žiakom preto prácne, hlavne doma po večeroch, prepisujú učebnice z čiernotlače do Braillového písma. "Celá učebnica sa najprv prepíše na počítači. Potom sa text upraví v špeciálnom programe, následne ho vytlačíme za pomoci tlačiarne v Braillovom písme," v krátkosti nám opísala E. Tarajčáková takúto svojpomocnú výrobu. Popri pedagogickej práci učiteľovi trvá výroba jedného titulu asi dva mesiace. Riaditeľka učilišťa, aj keď učí ekonomické predmety už takto "vyrobila" učebnicu anglického jazyka a výpočtovej techniky.
O čosi zložitejšia situácia je v základnej škole. Kým na učilišti potrebujú také isté učebnice ako bežné školy, najmenšie nevidiace deti nadobúdajú základné vedomosti iným spôsobom ako ich zdraví rovesníci. Dieťa, ktoré má zrak v poriadku veľa informácií prijíma práve očami. Nevidiacim deťom treba všetko vysvetliť aj za pomoci učebníc, ktoré sú iné ako v bežných základných školách. "V tomto školskom roku nám Ministerstvo školstva SR poskytlo peniaze na výrobu iba štyroch titulov. Musíme učiť deti zo zastaralých učebníc spred roku 1989, obsah ktorých je formulovaný v socialistickom duchu," popísala nám riaditeľka Základnej školy internátnej pre nevidiacich Mgr. Šarlota Múdra. Aj v tejto škole preto učitelia knihy vyrábajú sami. Podľa riaditeľky najlepším riešením by bolo, keby sa súbežne vyrábali učebnice pre zdravé deti aj pre nevidiace.
"Postupne sa vydávajú a modifikujú učebnice pre druhý stupeň základných škôl. V tomto roku je to slovenský jazyk pre siedmy a ôsmy ročník a literatúra pre ôsmy a deviaty ročník. Ministerstvo uvoľňuje toľko peňazí na výrobu týchto kníh, koľko je k dispozícií rukopisov," uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová. Súbežnej výrobe sa ministerstvo nebráni, v tomto prípade je však nutná súhra všetkých zúčastnených.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
