zložil staronový starosta Mgr. Ján Pivovarníček (SDKÚ-DS) a 7-členné poslanecké plénum, rokovacia sála sa stala miestom nabitým emóciami. Výčitky voči bývalému i súčasnému vedeniu obce, strata milióna korún od štátu pre nedodržanie podmienok dotácie, následná pokuta v rovnakej výške a s ňou spojená zadĺženosť obce, to boli hlavné momenty, s ktorými vystúpil jeden z novozvolených poslancov Jozef Krajník (Smer-SD). Ten bol v komunálnych voľbách protikandidátom J. Pivovarníčka.
Krajník verejne vyzval súčasného starostu J. Pivovarníčka, aby mu odpovedal na 10 otázok, ktoré mu písomne zaslal na obecný úrad ešte v septembri tohto roku a na ktoré mu starosta odmietol odpovedať. Týkali sa minulého i súčasného stavu obce. J. Krajník vyhlásil, že za posledných 16 rokov sa v obci nič neudialo a nastolil debatu o tých desiatich otázkach.
Podal si aj starostu, ktorý úradoval v obci ešte pred Pivovarníčkom, Jána Šefčíka (nestranník). Vyzval ho, aby vrátil občanom obce 2 milióny korún, ktorých úhrada išla na tričko samotných Bijacovčanov.
„Miliónová" bijacovská kauza sa začala písať počas druhého volebného obdobia J. Šefčíka vo funkcii starostu v rokoch 1994 - 1998. Týkala sa tzv. kompletnej bytovej výstavby (KBV). Štát v tých časoch finančne zabezpečoval dostavby rozostavaných KBV-čiek v jednotlivých obciach. Jednou z nich boli aj Bijacovce. Tie od štátu, presnejšie z Ministerstva výstavby SR, získali účelovú dotáciu 1 milión korún na projekt dažďovej kanalizácie a prístupovej cesty vedúcej ku KBV. Celkové náklady pedstavovali 6,9 milióna korún. Zvyšných 5,9 milióna na dostavbu KBV bolo rozpočtovaných na ďalšie roky. Stavebné povolenie bolo vydané začiatkom decembra 1996. Stavebný dozor vtedy zabezpečoval spišskonovoveský Stavoinvest. Prebehlo výberové konanie na dodávateľa, ktoré vyhrala staroľubovnianska eseročka. Z pridelenej dotácie zakúpili Bijacovčania kanalizačné potrubie vo výške takmer 600-tisíc korún. Koniec roka sa blížil a dotáciu bolo potrebné vyčerpať. Starosta J. Šefčík z obavy o to, aby obec o peniaze neprišla, zvyšných 400-tisíc vyfaktúroval dodávateľskej firme za práce, ktoré v skutočnosti vôbec nevykonala. Starosta tým porušil podmienky pridelenej dotácie. Správa finančnej kontroly v roku 2005 iba skonštatovala skutkový stav a Bijacovčania museli štátu vracať nielen miliónovú dotáciu, ale aj miliónovú pokutu.
„Roky som pátral po tom, prečo sa v obci toľké roky nič nedeje, nepredkladali sa žiadne projekty. Zistil som, že sme nemali splnené preinvestovanie 1 milióna korún. Žiaľ, tie sme v roku 2005 museli vrátiť štátu a rovnako ďalší milión zaplatiť na pokute. Na tú sa samozrejme vyzbierali svojimi daňami všetci občania obce a preto sa pýtam, prečo sa tomu nepredišlo. Prečo vedenie obce nevymáhalo peniaze od staroľubovnianskej firmy a prečo sa následne predalo potrubie, ktoré bolo zakúpené z dotácie, za sumu nižšiu o 155-tisíc korún bez znaleckého posudku a škodovej komisie?" adresoval vyčítavé otázky na bývalé a i súčasné vedenie obce J. Krajník na rokovaní.
„Koniec roka sa blížil, s konateľmi spoločnosti sme sa dohodli, že im vyfaktúrujeme 400-tisíc a že práce urobia na budúci rok. Podpísal som to a vedel som, čo robím. No robil som to v dobrej viere. Veril som, že aj na rok 1997 prídu od štátu na dostavbu ďalšie peniaze a firma uskutoční už vyfaktúrovanú prácu a bude pokračovať v ďalšej. No stalo sa, že sme už ďalšie peniaze nedostali. Každý rok sme len dostali prípis, že našu KBV evidujú ako nedostavanú, ale že v tom-ktorom roku nám neudelili dotáciu, napriek tomu, že iným obciam v okolí áno. Každý rok sme opätovne podávali žiadosti, no zbytočne. Doteraz nám nikto nepovedal, prečo ostatní dostali a my nie. Robili sme všetko preto, aby sme peniaze dostali. Rovnako sme rokovali aj s dodávateľom o vrátenie peňazí, ale neúspešne. Súhlasím s vrátením účelovej dotácie štátu, ale pokutu v rovnakej výške považujem za nespravodlivosť. Cítim za to zodpovednosť, ale opakujem, robil som to v dobrej viere. Tie 2 milióny korún nemôžem vrátiť, ja tie peniaze nemám. A čo sa týka tých kanalizačných rúr, tie tam ležali roky nevyužité. V obci bolo potrebné dokončiť dostavbu obecných bytov. Na zastrešenie nám chýbali peniaze a tak sa rúry odpredali. Tie peniaze si nikto z nás neulial do vrecka. Išli v prospech obyvateľov obce," zdôraznil bývalý starosta J. Šefčík.
„Dotačný" balvan po ňom prevzal aj staronový starosta J. Pivovarníček. Ako zdôraznil, viackrát sa pokúšal s dodávateľskou firmou dohodnúť, či už telefonátmi alebo osobnými stretnutiami. „Jeden z konateľov nám povedal, že sú si toho vedomí, že majú ochotu dohodnúť sa a že sa osobne zastavia. No neprišli a odmlčali sa. Radil som sa aj s obecným právnikom o možnosti podania žaloby. No po dohode a odporúčaniach sme žalobu stiahli, keďže už uplynula trojročná doba premlčania dlhu a na súde by sme neuspeli. Milión korún z dotácie sme štátu vrátili. Čo sa týka miliónovej sankcie, tú bohužiaľ nie je možné odpustiť. V tomto roku sa nám podarilo uhradiť 300-tisíc korún a dohodnúť každoročnú minimálnu splátku 50-tisíc korún. Takto nám to navrhla banka. No je to pohyblivý splátkový kalendár v závislosti od hospodárenia obce. Ak budeme dobre hospodáriť, budeme môcť splatiť dlh rýchlejšie. Samozrejme, je škoda tých peňazí, no je potrebné hľadieť do budúcnosti. Na budúci rok začneme s realizáciou ďalších projektov v celkovej výške šesť miliónov korún. Samozrejme, nemôžeme si dovoliť, aby peniaze boli použité inak, ako v súlade s podmienkami ich pridelenia," uviedol J. Pivovarníček.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
